SÚĽOV–HRADNÁ. Poniektoré historické objekty, často za sumy kúpy domu či bytu, hľadajú majiteľov roky. Majestátne budovy dýchajúce minulosťou svietia na portáloch realitných kancelárií aj v rámci Žilinského kraja.
Desiaty rok čaká na záchrancu aj kaštieľ v Hradnej, osud národnej kultúrnej pamiatky môže pritom do svojich rúk prevziať za 75-tisíc eur.
Často sa záujem potenciálnych majiteľov stráca pre výšku investícií potrebných na rekonštrukciu či procesy spojené s pamiatkarmi, hoci v danom prípade sa karta môže často obrátiť. Podľa slov riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloša Dudáša je podstatné, aby objekt žil a slúžil istému účelu bez straty historickej hodnoty.
Rozprávka sa skončila
„Kaštieľ v Hradnej je napohľad iný. Hoci mal pôvodne štvorcový pôdorys, skrášľovali ho len dve nárožné okrúhle veže. Vzorom pre staviteľov bol neďaleký turzovský kaštieľ v Bytči, ktorý má štyri okrúhle nárožné veže,“ uvádza obec Súľov – Hradná.
Kaštieľ obklopoval nádherný park s cudzokrajnými drevinami, pred kaštieľom sa nachádzal rybník s fontánou, voda do rybníka vytekala z tlám dvoch kamenných levov. Ako ďalej popisuje, v strede nádvoria stál holubník a ku kaštieľu patril aj skleník či rybníky.

Presný dátum jeho výstavby nie je známy, predpokladá sa, že pochádza z obdobia okolo roku 1600. Presláveným sa stal v 19. storočí, keď v ňom žila Mária Madočániová, rodená Akaiová.
Vo svojom kaštieli robila hostiny, počas ktorých v okrasnej záhrade plnej ruží a iných vzácnych kvetov hrávala hudba až z Viedne.
Hoci bola najskôr podľa želania pochovaná za kaštieľom v krypte obrastenej smrekmi, pre zlý stav hrobky skončili jej prenesené pozostatky na obecnom cintoríne.
„Na mieste krypty zostali rásť už len pamätné smreky. V súčasnosti má kaštieľ viacerých vlastníkov a podobne ako dolný súľovský kaštieľ už roky chátra,“ spomína tiež vedenie obce.
Rekonštrukcia ich odrádza
Cena nehnuteľnosti sa kvôli vzbudeniu záujmu, aj v súvislosti s vyššou cenou stavebných materiálov a najmä práce, znížila. Do aktuálnych 75-tisíc eur spadá okrem celého renesančného kaštieľa v strede obce vo vyhľadávanej turistickej oblasti aj oplotený pozemok veľký 1400 metrov štvorcových i s humnom.
Objekt si však vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu, pričom tá sa podľa realitnej maklérky Jany Randíkovej môže vyšplhať aj na sumu milión a pol. Jedna časť objektu je totiž vo veľmi zlom stave, ide skôr o sutinu.
I keď sa kaštieľ nedarí predať zhruba desiaty rok, záujemcovia o jeho kúpu prichádzajú podľa slov Randíkovej neustále: „Ide zväčša o nadšencov histórie a ľudí, ktorí majú k hodnotám podobných stavieb vzťah. Vzhľadom na využitie objektu majú isté plány do budúcnosti. Viacerých pritom odradilo, že nie je hneď vhodný na obývanie, keďže sa predáva celý aj so zrúcanou časťou.“
Ich víziou je veľakrát prerobenie nehnuteľnosti na iné než len súkromné a obytné účely.

Na stole je však okrem nemalých nákladov na obnovu aj otázka konzultácie stavebných prác s miestnym pamiatkovým úradom, niekedy aj nedostatok remeselníkov. Potrebné odborné práce pre zachovanie architektúry a historických prvkov budovy môžu výsledné finančné náklady navýšiť a celý proces revitalizácie sa môže okrem toho i časovo predĺžiť.
„Môžem ale potvrdiť, že s úradom v Žiline sa spolupracuje veľmi dobre, sú ústretoví, vedia poradiť a pomôcť. Určite ale nemožno budovu asanovať a postaviť miesto nej novú,“ spomína Randíková.
Vízie odklepnú pamiatkari
Dôležitá je predovšetkým komunikácia. Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Žilina odporúča prísť sa poradiť ešte pred samotným odkúpením starých objektov, aby mali potenciálni vlastníci informácie z prvej ruky, poznali svoje možnosti či prípadné zhodnotenie ich zámeru s budovou.
Vlastník totiž ešte pred začatím stavebných prác na historickej budove musí svoje plány s úradom konzultovať.
„Keď už má vlastník s národnou kultúrnou pamiatkou určitý plán, je potrebné, aby nám ho predstavil a požiadal o stanovisko k zámeru obnovy. Danú ideu mu musíme schváliť,“ ozrejmuje Dudáš, s tým, že k plánu sa vyjadria ako k prípustnému, často i s pridaním konkrétnych podmienok, alebo ho môžu zamietnuť.
Návrhom sú otvorení
Potrebu zachovania hodnoty nehnuteľnosti sa ľuďom snažia pri stretnutiach čo najviac priblížiť, pričom sú zamestnanci úradu vždy otvorení aj kompromisom a neraz sa po diskusii s vlastníkmi a prehodnotení názorov priklonia k požiadavkám druhej strany.
„Popri všetkom akceptujeme a je nám jasné, že ľudia budú stavbu využívať dnes, v 21. storočí, kedy chcú mať zaručený istý komfort bývania. Takže aj my isté okolnosti zohľadňujeme a spoločne vždy nachádzame vhodné riešenia,“ spomína riaditeľ Dudáš.
Pripúšťajú aj nové využitie objektov, nie vždy sa dá zachovať ich pôvodný účel. V prípade kultúrnej pamiatky sa úrad okrem vonkajšku stavby zaujíma aj o interiér, použité materiály, steny, stropy či podlahy. Mali by byť zachované hodnoty, ktoré je však ťažké zovšeobecniť. Každý prípad si žiada individuálny prístup.

„Všeobecne sú ale nežiaduce isté nadstavby kultúrnych pamiatok, zmeny tvaru striech. Niekde sa však predsa len môžeme baviť o prístavbe, keďže je objekt malý. Sú prípady, kedy sme to povolili a pamiatka tak dostala nový rozmer, novú kultúrnu vrstvu z 21. storočia.“
Príkladom je historický kaštieľ v Gbeľanoch či kúria vo Vyšnom Kubíne, pričom každú stavbu poňali osobitým spôsobom.
„Mať starý objekt je cesta istého hľadania a neskôr vedie k dobrému pocitu záchrany. Žiadna nová stavba vám neponúkne to objavovanie. Nielen nás, ale aj samotných vlastníkov vie nadchnúť,“ hovorí Dudáš s tým, že pri objektoch z minulých storočí treba byť jednoducho trpezlivý, a to i pre odkrytie možných nálezov.
Podľa jeho slov ľudia zo začiatku často nerozumejú okolnostiam opravy starých budov, postupne ich ale činnosť mnohokrát nadchne až tak, že sami trvajú na ďalších výskumoch a detailnejšom odhaľovaní stavby.
Z histórie kaštieľov v obci:
- Máloktorá obec má na tak malom priestore toľko vzácnych pozoruhodností ako Súľov – Hradná. Nádherná príroda spolu s vysokohodnotnými historickými stavbami podčiarkujú jedinečnosť tejto obce. Sebastiánovi Sirmiensisovi sa narodili 3 dcéry a 1 syn. Každé z jeho detí v dospelosti bývalo vo svojom vlastnom kaštieli. Dcére Anne vydatej za Krištofa Ordódyho patril kaštieľ v Marčeku, dcére Kataríne, manželke Pavla Akaiho, prináležal kaštieľ v Hradnej, dcéra Helena vydatá za Jána Dávida mala horný kaštieľ v Súľove a syn Teodóz vlastnil dolný kaštieľ v Súľove.
Zdroj: obec Súľov-Hradná