Je honorárnym konzulom Kórejskej republiky v meste, kde žije silná kórejská komunita a kde pôsobí viacero kórejských firiem. Oldřich Kovář zo svojich skúseností približuje, že Kórejci si vedia v mnohých úradných záležitostiach pomôcť vlastnými silami.
Ak ho niekto ako konzula požiada o pomoc, najčastejšie sú to firmy, ktoré sa chcú na Slovensku usadiť, rozbehnúť svoj biznis, alebo využiť priestor žilinského regiónu ma expanziu do strednej Európy.
Vníma, že Kórejci by mohli zmierniť zaostávanie Slovenska v zavádzaní robotov. Spustil kroky na vytvorenie robotického klastra. Koordinuje aktivity, aby sa Žilina transformovala na rýchly nástup robotického priemyslu.
Žilinčanov čaká skúška trpezlivosti. Na tri mesiace uzatvoria mimoriadne frekventované ulice Čítajte Kórejci, ktorí pôsobia na Slovensku, žijú v uzavretej komunite a do kontaktu so slovenským obyvateľstvom veľmi neprichádzajú. Vedia si s problémami či s úradnými záležitosťami pomôcť sami?
Áno, máte pravdu. Sú to hrdí ľudia a najradšej si veci riešia sami. Niektorí sa na Slovensku oženili a veci si riešia v rámci svojich rodín. Tým, že tu majú právne kancelárie, pastora, celú spoločenskú infraštruktúru, väčšinu agendy si vyriešia sami. Kórejci veľmi veľa pracujú. Muži 10 až 12 hodín denne. Na Slovensko prišli pracovať, zarobiť a po skončení kontraktu mnohí odchádzajú a preto si tu nerobia žiadne záväzky. Sú však aj takí, ktorí si tu založili rodiny a vlastné firmy a tak tu zostávajú.
Našli tu podnikateľské prostredie, ktoré im umožňuje rozvíjať vlastne podnikateľské aktivity?
Áno. Nepodnikajú len na Slovensku, ale majú tu svoje zázemie pre podnikanie aj v Maďarsku, Česku, či Poľsku. Kto si zvykne na Slovensko, tak väčšinou už tu zostane. Niekto si nevie zvyknúť a je rád, že odíde domov. Pracovníci, ktorých tu vyšlú na niekoľko rokov si na Slovensko berú aj svoje manželky. Pre ne je život u nás dosť stresujúci, lebo nemajú okrem rodiny inú náplň práce. Nevedia sa zamestnať, lebo všade je potrebná znalosť slovenského jazyka. A tak väčšinou zostávajú doma s deťmi. My ako konzulát sa im snažíme pomôcť tým, že sme pre nich zriadili vyučovanie slovenského jazyka. Pokrok v jazyku však prichádza až po roku učenia.
Sám to vnímam, že Kórejci pracujú do neskorých večerných hodín, ešte stihnú zájsť na večeru. Majú čas a chuť sa venovať popri práci niečomu inému? Spoznávajú slovenskú kultúru?
Je pravda, že po práci ešte idú na večeru, kde utužujú pracovné vzťahy. Ale viem, že sa venujú golfu, hrajú futbal, chodia do kina. Problémom akcií so Slovákmi je väčšinou jazyková bariéra a preto komunikujú často len vo vlastnej komunite.
Navonok vyzerajú vzťahy medzi Slovákmi a Kórejcami nekonfliktné. Možno aj preto, že sa veľmi neukazujú na verejnosti a keď, tak so svojou komunitou.
