Nehľadaj v dobrovoľnom hasičskom zbore ani zisk, ani slávu, ale len bratskú povinnosť pomôcť v nešťastí.
Týmito slovami sa začína Hasičské desatoro, akási základná idea poslania dobrovoľného hasiča. A hasiči DHZ Súľov sa týmto pravidlom rozhodne riadia.
O prvé protipožiarne opatrenia sa na našom území pokúsil Jozef II., syn Márie Terézie. Nie všetky sa síce podarilo dostať do praktického života obyvateľov Uhorska, no už v tomto období začíname evidovať prvé písomné zmienky aj priamo v obci Súľov-Hradná. Najpodstatnejším bodom v nich bola výsadba vŕb, ktorých hlavnou úlohou bolo spomaliť prípadné šírenie ohňa medzi domami.
Za vrchol zakladania dobrovoľných hasičských zborov považujeme prvú Československú republiku z roku 1918. V obci Súľov-Hradná sa za deň vzniku dobrovoľného hasičstva pokladá 29. január 1928, tvorili ho predseda, veliteľ a dvanásti členovia.
O deväť rokov neskôr došlo k odlúčeniu a vzniku samostatného Dobrovoľného hasičského zboru v Hradnej, najmä z dôvodu blízkosti pre jej obyvateľov.
Ťažké začiatky
So súčasným dobrovoľným hasičstvom to v obci nebolo vždy jednoduché. „Sprvu sa organizovali diskotéky z vlastných zdrojov, aby sa do kasy vyzbierali aspoň nejaké financie. Zo začiatku sa členovia zboru snažili rôznymi spôsobmi rozšíriť naše združenie, aby nás bolo viac,“ spomína zakladajúci člen zboru.
Momentálne tvorí DHZ 42 členov, z toho 7 žien a 35 mužov. Zbor sa zameriava na zlepšenie situácie v obci ako pre miestnych, tak aj pre turistov. V prípade extrémnych dažďov pomáhajú spoluobčanom čerpať vodu zo spodných podlaží príbytkov, uvoľňujú zasypanú cestu od kamenia či nánosov hliny.
Nápomocní sú aj pri záchranných prácach, keď pomáhajú profesionálom so zranenými a zatúlanými turistami. „Naše výjazdy smerujú najčastejšie k turistom, ktorí sa zranili a nevedia sa sami dostať naspäť do obce. Vtedy využijeme naše terénne auto, turistu vyhľadáme, ak treba prvotne ošetríme a odovzdáme do rúk záchranárom,“ vysvetľuje predseda DHZ Súľov Matej Hozdek.
Samozrejme, sú tiež prvou pomocou pri hasení menších požiarov či už lesného, alebo trávneho porastu v obci.
Kultúrny prínos pre obec
Dobrovoľní hasiči sa podieľajú vo veľkej miere aj na obecných kultúrnych a spoločenských podujatiach. Každoročne sa členovia stretávajú na výročnej členskej schôdzi, počas ktorej sa vyhodnotia aktivity za minulý rok, plánujú sa činnosti na nasledujúce obdobie, rozoberajú sa plány do budúcna a možné návrhy členov na zlepšenie zboru.
V rámci spolupráce s priľahlými obcami sa na výročných schôdzach vzájomne navštevujú a berú si tak inšpiráciu pre lepšie fungovanie svojich zborov. „Pri organizácií podujatí, samozrejme, komunikujeme aj so samotnou obcou, ktorá býva spoluorganizátorom danej akcie. S nápadom a iniciatívou však najčastejšie prichádzame my,“ dopĺňa člen zboru Tomáš Šefara.
Ako sa postupne dozvedáme, členovia si prípadne podujatie najskôr rozoberú na pravidelných poradách medzi sebou a po väčšinovom odsúhlasení riešia následne kroky.
„Je dôležité, aby sme sa do organizácie zapojili naozaj všetci, inak to nemá význam,“ hovorí predseda a dodáva, že členovia sú už natoľko zohratá partia, vedia, čo od seba môžu očakávať, a preto majú chuť pre obec zavádzať stále nové projekty.
Každoročnou tradíciou v obci sú fašiangy. Časť členov zboru sa presúva vo fašiangovom sprievode po celej dedine, zatiaľ čo zvyšní členovia ostávajú v kultúrnom dome a pripravujú pre spoluobčanov tradičnú zabíjačku, kde sa následne predávajú výrobky ako klobásy, jelitá či masť.
Stálym zvykom je stavanie mája na obecnom námestí. „Podľa tradície by mali máj ozdobovať mladé dievčatá, ale my im s tým každý rok radi pomôžeme. Snažíme sa sem pritiahnuť aj naše speváčky z obce, s ich spevom má táto udalosť naozaj jedinečnú atmosféru,“ opisuje nám Katarína Ďurcová, dlhoročná členka zboru.
Medzi vyhľadávané podujatie organizované DHZ Súľov rozhodne patrí Jánska vatra. Začali s ňou v roku 2014, no keďže sa táto udalosť medzi miestnymi aj turistami uchytila, uchovali si ju dodnes. Prerušená bola iba počas rokov pandémie Covid-19.
Tento rok je naplánovaná opäť podľa tradície na sobotu 24. júna. Pripravené budú stánky s gulášom, pečenými rybami, cukrovou vatou, a, samozrejme, nesmú chýbať výčapy s pivnými setmi. Pre najmenších bude možnosť zúčastniť sa na rôznych hrách alebo si môžu nechať namaľovať na tvár svoju obľúbenú postavičku.
Tento rok už stihli hasiči začať nové podujatie s názvom Hasičská veľkonočná hrebeňovka.
„Nemysleli sme si, že akcia vzbudí až taký záujem. Pretože išlo o nultý ročník a ešte sme hromadnú akciu s toľkými záujemcami neorganizovali, išli sme do toho s rešpektom. Všetko, našťastie, dobre dopadlo, ale pre nás je najdôležitejšie, že účastníci boli spokojní.
Dokonca sa už pýtali na budúci ročník, čiže s týmto podujatím budeme musieť rátať aj do budúcna,“ s nadšením opisuje Andrea Kamasová. Nultého ročníka sa zúčastnilo 50 nadšencov vrátane domácich i turistov.
Okrem krásnej prírody Súľovských skál čakalo návštevníkov aj občerstvenie na Roháči a neskôr guláš pri hasičskej zbrojnici.
Práca DHZ
Dobrovoľný hasičský zbor Súľov nie je len spoluorganizátorom spomínaných kultúrnych podujatí, ale rovnako tak sa stará o bezpečnosť občanov či turistov v obci.
K práci člena DHZ patrí udržiavanie poriadku na turistických chodníkoch či každoročné stavanie protipovodňovej hrádze na miestnom potoku.
„Nechcem však, aby sa práca nášho zboru ukázala iba ako časť kultúrnej zložky obce. Staráme sa o bezpečnosť našich spoluobčanov, snažíme sa, aby vedeli, že pokiaľ im vieme a dokážeme pomôcť, môžu sa na nás obrátiť. V kultúrnom dome organizujeme Kvapku krvi, vypomáhame pri prírodných nešťastiach,“ vysvetľuje Matej Hozdek.
Naposledy pomáhali pri hľadaní miestnej občianky, rýchlo sa rozdelili do záchranných skupín a vydali sa do terénu. Aj vďaka nim mala pátracia akcia napokon šťastný koniec.
Autor: Tereza Kocianová
