ŽILINA. Ukrajinci, ktorí utiekli zo svojej krajiny pred vojnou, to nemajú u nás ľahké. Slováci sú mimoriadne rozdelení v tom, do akej miery má štát podporovať odídencov. Susedia z východu sa dostávajú do konfliktných situácií, stretávajú sa so šikanou a vyhrážkami.
Napriek tomu mnohí na Slovensku zostávajú. Našli si prácu, uchytili sa tu a chcú sa integrovať do slovenskej spoločnosti.
Olesya Besaraba začala v prvých dňoch ruskej invázie v Ukrajinskom dome v Žiline pomáhať odídencom hľadať ubytovanie, chodila s nimi po úradoch i lekároch. Dnes sa snaží formovať ukrajinskú komunitu a robí na projektoch, ktoré im pomôžu začleniť sa do bežného života.
Ako Ukrajinka žije na Slovensku už niekoľko rokov. Tvrdí, že pred rokom 2014 u nás necítila žiadnu nevraživosť. „Slováci boli pokojní, s pochopením sa pozerali na cudzincov. V roku 2014 začala silnieť ruská propaganda a aj tu to začalo vrieť,“ upozornila na obrat v správaní Slovákov.
Včely mu pomohli zbaviť sa ťažkej choroby pľúc. Dnes otvára včelí dom pre druhých Čítajte Po rozpútaní vojny sú vzťahy ešte napätejšie. „Cítim to na ulici. Mám stále ukrajinský prízvuk a stačí, že telefonujem na chodníku, vnímam slovné ataky a ponižovanie. Cítiť to v závodoch na linkách, kde sa to snažia riešiť oddeľovaním zamestnancov. Nikto nechce byť nenávidenou minoritou. Pred tým sme boli neviditeľní, ako napríklad Rusíni. Nikto nás neriešil,“ opisuje svoju skúsenosť.
Jazyk a kultúra
Na otázku, prečo sa napriek tomu rozhodnú Ukrajinci usídliť na Slovensku, odpovedá stroho: jazyk a kultúra.
