ŽILINA, TEPLIČKA NAD VÁHOM. Spievajú, hrajú, zabávajú najmenších. Po narodení detí založili dvaja kamaráti Pavol Verčík a Pavol Holeša z okolia Žiliny materské centrum. Svojim ratolestiam v ňom začali spievať. Pred detským publikom zožali úspech a vytvorili prvé skladby.
Títo otcovia, živitelia vlastných rodín sa rozhodli podobnej zábave a aktivitám s deťmi venovať intenzívnejšie, takmer desať rokov vystupujú ako dvojica Pali a Pali.
Hoci sa stretli i s nepríjemnými názormi, spätná väzba od detí a ich rodičov je silnejšia. „Pravidelne sa stretávam s ľuďmi, ktorí boli ťažkými metalistami a rockermi či veľkými a vážnymi podnikateľmi. Keď ale príde dieťa, tiež s ním začnú spievať a tlieskať, len aby sa usmialo,“ hovorí Pavol Verčík, bývalý člen rockových kapiel a súčasný interpret pre deti.
Ste zaneprázdnení, popri zabávaní detského publika máte aj vlastné rodiny, určite i bežné osobné problémy. Odkiaľ stále beriete energiu? Počas dňa opakovane rozdávate radosť ďalej. Je to pre vás vždy jednoduché?
Pali V: Za všetko ďakujeme Pánu Bohu a svojim rodinám. Pri všetkých vystúpeniach, rodine, ktorú sa zároveň snažíme uživiť, či popri práci mimo našich šou je toho skutočne veľa.
Robím ešte výchovné koncerty s Borisom Lettrichom z kapely AYA, Pali zas pracuje s deťmi pre viaceré škôlky a jeho civilné zamestnanie je dozorca prevádzky v železničnej doprave. Ja som bol rušňovodič, čiže aj daná oblasť je nám blízka. Na vláčik sa hráme i s deťmi.
My dvaja sa snažíme spájať hlavne pri väčších vystúpeniach a festivaloch zameraných na detské publikum. Hovoríme o nich ako interaktívnej detskej šou. Nielenže hráme a spievame, ale tiež súťažíme, tancujeme, hráme sa.
Vládzete sa po príchode domov rovnako venovať aj svojim deťom?
Pali V: Určite, dokonca teraz už naše deti prichádzajú do veku, kedy sa nám stávajú partnermi na pódiu, spolupracujú s nami pri výrobe kostýmov, pri choreografiách, pri speve. Naše aktivity rodinu spájajú.
Pali H: Pre vysvetlenie, všetko sa začalo v roku 2010 založením Materského centra Rybička v Tepličke nad Váhom, ktoré sme po piatich rokoch odovzdali mamičkám na materskej. Poznali sme sa ešte skôr, z kostola, kde sme spievali a hrali pred 30 rokmi. Ale až v spomínanom centre sme skúsili tvoriť pre deti.
Dnes máme CD vrátane interaktívnych piesní v podobe ukazovačiek a opakovačiek.
Ľudia bežne platia za potraviny či hračky. Za kultúru sa im veľmi platiť nechce, hovorí šéfka žilinskej kultúry Čítajte Pali V: Bol som i rockový muzikant a hrával s kapelami po Slovensku, po narodení detí to ale pre mňa strácalo význam. Keď sme sa stretli v centre a deťom zaspievali, zapáčilo sa im to. Našťastie nechodia okolo horúcej kaše, buď sú s niečím spokojné alebo nie.
Pali H: Veľmi úprimní poslucháči (úsmev).
Pali V: Rodina je však základ a nikdy sme do vystupovania nešli bezhlavo a naplno, netlačili sme na pílu. Nebrali sme si pôžičky, ani neinvestovali do reklamy. Poznám kolegov, ktorí vsadili všetko na jednu kartu a zbankrotovali. Nám zozačiatku značne pomohol Boris Lettrich, nahrali sme uňho naše prvé CD.
