ŽILINA. Žilinským hokejistom posledný krok opäť nevyšiel. Vlkom sa do extraligy nepodarilo postúpiť ani v sezóne 2022/2023, v ktorej dospelo finále s Humenným až do siedmeho zápasu.
O základnej časti, play-off, trénerovi, mzdách hráčov, fanúšikoch či o potenciálnej novej hokejovej lige sme sa rozprávali s predsedom predstavenstva klubu Vlci Žilina Rastislavom Chovancom.
Máme za sebou skončený súťažný ročník 2022/2023. Ako ho hodnotíte?
Musím ho hodnotiť negatívne, pretože hlavný cieľ sme nesplnili. Keď ale opadli emócie, vidím aj veľa pozitívnych vecí, ktoré sme dosiahli.
Za najdôležitejšie považujem, že sa nám opäť podarilo prebudiť záujem ľudí o hokej v Žiline, fantastickú atmosféru počas play-off zápasov, po mnohých rokoch vypredané hľadisko a tie krásne ďakovačky po víťazných zápasoch.
Poďme na to chronologicky. Po predchádzajúcej sezóne ste počas leta skladali dokopy takmer úplne nový káder. Ako prebiehal proces výberu hráčov, keďže kvalitných hokejistov nie je ľahké presvedčiť, aby hrali prvú ligu?
Medziročné zmeny v kádri boli výrazné. Po tak úspešnej sezóne, akú sme pred rokom mali, bolo jasné, že o našich hráčov bude záujem. Extraligové kontrakty podpísali Stanislav Škorvánek, Šimon Petráš, Jakub Linet a Sebastián Šmída. Traja hráči odišli do zahraničia, dvaja ukončili kariéru.
Navyše, do prvoligových klubov prestúpilo ďalších sedem hráčov. Zo základnej zostavy tak zostali u nás piati až šiesti hráči. Aj preto sme sa rozhodli, že na začiatku sezóny dáme viac príležitostí mladším hráčom a káder budeme budovať postupne.

Trénera ste predstavili o niečo neskôr a mnohých prekvapilo, že ste siahli do zahraničia. Ako sa zrodila spolupráca Žiliny a Jarroda Skaldeho?
Už viackrát som spomínal, že hľadanie nového trénera nebol plán, ale nevyhnutnosť. Po tom, ako sme od mesta prebrali aj mládežnícky hokejový klub, som požiadal pána trénera Škorvánka, aby sa stal jeho riaditeľom.
Predsa len, najlepšie pozná žilinské prostredie, má skúsenosti aj s riadením mládeže a po dvoch rokoch spolupráce pozná aj moje priority. Som rád, že to akceptoval a hneď prvá sezóna ukázala, že to bol správny krok.
My sme ale následne museli začať hľadať trénera pre A-tím. V tom čase už boli všetci tréneri, o ktorých by sme mali záujem, pod zmluvou, a preto sme sa pozreli do zahraničia.
Vnímal som to ako možné oživenie pre organizáciu. S trénerom Skaldem sme mali s Františkom Skladaným šesť online hovorov a nakoniec sme sa dohodli na spolupráci.
Na slovenskom, prípadne českom trhu sa nenašiel nikto, kto by vzbudil váš záujem?
Ale áno a nebolo ich málo, lenže tí tréneri už mali podpísané zmluvy s inými klubmi.
Prvá polovica sezóny nebola pre Žilinčanov ideálna, keďže striedali výhry s prehrami a najdlhšia šnúra víťazstiev trvala tri zápasy. Dokonca ste museli stráviť najvyššiu prehru pod vaším vedením (7:0 v Žiari nad Hronom). Ako ste prvú štvrtinu súťaže videli vy?
Do sezóny sme mali ešte vcelku dobrý vstup - postúpili sme v Slovenskom pohári, doma sme vyhrali s Martinom a Humenným a až následne sme sa začali trápiť. Takto s odstupom času by som to pripísal tým všetkým zmenám.
Hráči si museli zvyknúť na seba, na trénera. Ukázalo sa, že bude treba nanovo pracovať na detailoch, ktoré sme už v tej sezóne pred tým mali zvládnuté. Do toho prišli ťažké, dlhodobé zranenia Urama, Slobodu, Hovorku.
V niektorých zápasoch sme dostali lacnejšie góly. Čo ale mne vadilo najviac, bola práve chýbajúca bojovnosť, nedostatočné korčuľovanie a obetovanie sa pre tím.
Očakával som, že to prinesú mladší hráči, ale nestalo sa to. Zápasom v Žiari to všetko vyvrcholilo a bolo jasné, že budeme musieť začať dopĺňať káder skôr, ako sme plánovali.
Vnímali ste najväčší problém v ofenzíve, keďže koncom októbra ste sa posilnili o útočníkov Michala Kluku s Róbertom Vargom?
Vedeli sme, že potrebujeme hráčov aj do obrany, ale k dispozícii boli práve títo útočníci, tak sme sa snažili získať ich. A určite boli obidvaja prínosom.
Na konci prestupového obdobia ste sa zase posilnili v defenzíve. Riadili ste sa smerom do play-off heslom „útok vyhráva zápasy a obrana tituly“?
To nie. Počítali sme s tým, že do obrany budú musieť prísť hráči, len sme čakali na to, kedy sa objavia na trhu. Nakoniec sa to podarilo a všetci traja obrancovia (Novák, Pohl, Grebenchshikov), ktorí prišli, boli veľmi platní.
Ako ste po skončení ročníka spokojný s výkonmi posíl, ktoré priebežne dopĺňali káder? Splnili vaše očakávania?
Za mňa áno. Žiadna z posíl výkonnostne nevybuchla. Obrancov som už chválil. Peter Melcher výborne zapadol do mužstva a v play-off hral výborne, bojoval. Jána Sýkoru trápilo zranenie, čo bol aj dôvod, prečo ho vôbec Prešov uvoľnil, ale keď sa doliečil, už hral dobre.
Lukáš Paukovček mal tiež drobné zdravotné problémy, chvíľu si musel na ligu zvykať, ale odohral dobré zápasy. Nepresadil sa akurát Nicolas Ferenyi, ale mal ťažkú pozíciu. Na konci ročníka bol káder už silný.

Ako kapitán viedol Žilinu od začiatku sezóny Marek Hovorka. Ten odohral posledný zápas za Vlkov 9. decembra a po reprezentačnej prestávke sa už v žilinskom drese neobjavil. Trénoval s juniorkou a 11. februára prestúpil do HC Košice. O tejto téme hojne diskutovali aj fanúšikovia. Vysvetlíte, čo sa v skutočnosti stalo?
Netreba za tým hľadať senzácie. Marek bol líder, je to emocionálny hráč. Niektoré situácie mohli riešiť obidve strany s väčším nadhľadom, ale nakoniec sme sa gentlemansky dohodli a sezóna sa pre Mareka skončila najlepšie, ako mohla. V Košiciach ukázal, aký vie mať prínos pre mužstvo, keď akceptuje svoju rolu.
Poďme ku vyraďovacej časti Slovenskej hokejovej ligy. Ako hodnotíte štvrťfinálovú sériu s Topoľčanmi?
Topoľčany mali tiež ťažký začiatok sezóny ako my, postupne sa zlepšovali, v predkole vyradili Skalicu a boli nepríjemným súperom. Tie zápasy boli tesnejšie, ako vyzeral konečný výsledok.
Ďalej sa dozviete:
- čo bolo podľa Rastislava Chovanca najväčším rozdielom medzi oboma mužstvami vo finále,
- ako videl siedmy finálový zápas a čo bolo podľa neho cesta do pekla,
- či nehrala Žilina v tomto zápase až príliš defenzívne a či mu v niečom pripomínal finále Slovenského pohára,
- čo si hráči a tréneri hovorili v prestávkach v šatni a čo hráčov do istej miery paralyzovalo,
- čo bolo podľa Rastislava Chovanca zlomovým momentom finálovej série,
- aké emócie prežíval po neúspešných samostatných nájazdoch a či mal po zápase k hráčom príhovor,
- či hráčom niečo vyčíta,
- ako vysvetlil situáciu ohľadom lístkov pred siedmym finálovým zápasom,
- aký dopyt po lístkoch zaznamenali a koľkokrát by vypredali štadión,
- čo si Rastislav Chovanec berie ako najvzácnejšie z uplynulej sezóny,
- ako hodnotí prácu trénerskej dvojice Jarrod Skalde - Tomáš Harant,
- prečo bola prvá polovica sezóny pre kanadského trénera náročná a či splnil očakávania vedenia,
- ako boli stavané zmluvy hráčov,
- v akom rozpätí mesačne sa pohybovali mzdy hráčov a trénerov,
- čo hovorí Rastislav Chovanec na nízke návštevy počas základnej časti,
- počas ktorého zápasu mal zimomriavky z atmosféry,
- čo vraví na podporu Ultras Žilina a ako vyzerá vzájomná komunikácia,
- či už nie je frustrujúce nepostúpiť tretí rok po sebe a či ho ani ďalší neúspech neodradí od cesty v žilinskom hokeji,
- aké ho čaká leto,
- aký je jeho názor na prípadnú novú hokejovú súťaž na Slovensku a či je s predstaviteľmi týchto klubov v kontakte,
- ak by nová súťaž vznikla, či by v nej pôsobila aj Žilina,
- a ešte oveľa viac.
Čo poviete na semifinále s húževnatým mužstvom zo Žiaru nad Hronom?
Bola to ťažká séria. Žiar nad Hronom bol „v laufe“. Otočili z 0:3 na 4:3 sériu s Dubnicou, mužstvo si verilo, nemali čo stratiť. Tým, že sú farma Zvolena, niektorí hráči mali skúsenosti aj s extraligou, čo bolo na ich výkone vidieť. Výborne im zachytal brankár Petrík.
V piatom domácom zápase, keď sme mohli ukončiť sériu, sa prvýkrát ukázala naša nervozita, resp. kŕč pri tlaku. Následne ale v šiestom stretnutí v Žiari sme podali výborný výkon a boli sme tretí rok po sebe vo finále.
A ako ste videli napínavú finálovú sériu s Humenným?
Ešte stále sa mi to ťažko hodnotí, asi potrebujem viac času na objektívne posúdenie. Myslím si, že sme mali lepšie mužstvo, ktoré malo dokázať zvíťaziť.