ŽILINA. Žilinským hokejistom sa ani na tretí pokus nepodarilo postúpiť do extraligy. V covidovej sezóne bola nad sily Vlkov Spišská Nová Ves v piatich zápasoch. V minulom ročníku zase Žilina v rovnakom počte duelov nestačila v baráži na Liptovský Mikuláš. S postupom to nevyšlo ani v sezóne 2022/2023, kedy mužstvo spod Dubňa podľahlo Humennému v napínavej sedemzápasovej sérii.
Všetky tri sklamania na vlastnej koži zažil útočník Patrik Koyš. S 27-ročným rodákom z Ilavy sme sa obzreli za uplynulou sezónou.
Na začiatok spoločného rozhovoru sme sa vrátili na začiatok minulého leta, kedy klub Vlci Žilina oznámil, že Patrik Koyš naďalej zostáva členom kádra.
„Mal som nejaké ponuky, ale prioritne som chcel zostať v Žiline. Toto mesto mám rád, vytvoril som si k nemu vzťah. S vedením sme našli spoločnú reč,“ povedal na úvod Patrik Koyš.
Počas sezóny sa jednotlivé päťky v obrane aj útoku menili, no najdlhšie zostal spolu útok Patrik Koyš – Bruno Mráz – Matej Macek.
„Tréner hľadal optimálne zloženia útokov. Neviem, kedy presne to bolo, ale postupne sme spolu začali stabilne hrávať a podávať dobré výkony. Čím dlhšie sme spolu boli, tým naše výkony gradovali a tak nás tréner nechal pokope. Sadli sme si na ľade aj mimo neho. V spoločnej päťke musíte nájsť správnu chémiu a nám sa to podarilo,“ povedal útočník s číslom 8.
„Hralo sa mi s nimi výborne. Aj s Brunom sme si po sezóne povedali, že sme si naozaj sadli a fungovalo to medzi nami. Som za to rád a bodovanie nášho útoku považujem za jeden zo svetlých bodov uplynulej sezóny.“
A mali vo svojej formácii špeciálne podelené úlohy? „Maťovi Macekovi sme vždy hovorili, nech strieľa (úsmev). Keď bol jeho deň, vedel dať štyri góly za zápas. Snažili sme sa mu pripravovať strelecké pozície, ale nebolo to o tom, že by zakončoval iba on. Vyplývalo to za daných situácií na ľade,“ doplnil bronzový medailista zo svetového šampionátu 20-ročných z roku 2015.
Patrik Koyš v Žiline
2020/2021: 63 bodov (20+43) v 50 zápasoch
2021/2022: 54 bodov (18+36) v 58 zápasoch
2022/2023: 67 bodov (20+47) v 57 zápasoch
Zdravá základná časť
Základná časť Slovenskej hokejovej ligy odštartovala v sobotu 24. septembra reprízou finále medzi Žilinou a Martinom. Každý tím odohral 46 zápasov. Súťaž bola oproti dvom predošlým ročníkom veľmi vyrovnaná. Vlci podávali výkony ako na hojdačke a prvenstvo v základnej časti si zabezpečili až tesne pred jej koncom.
„Povedal by som to tak, že základná časť bola zdravá. V predchádzajúcich dvoch ročníkoch sme jednoznačne valcovali ligu, pričom na konci sme mali v tabuľke obrovské náskoky. A to v hokeji nie je zdravé.
V predchádzajúcich sezónach, aj keď sme nehrali dobre, tak sme vyhrávali. Tento rok sme v takýchto zápasoch neuspeli. Mali sme zlé výsledky, prešli sme si krízami. Ale tým si musí prejsť každé mužstvo. Doháňali sme súperov pred nami a v každom stretnutí sme museli dať do toho všetko, aby sme sa dostali na prvé miesto,“ povedal Koyš.
Štvrťfinále ani semifinále nebolo ľahké
Základnú časť vyhrali Žilinčania s deväťbodovým náskokom pred Dubnicou nad Váhom. Do vyraďovacej časti vstupovali z najvýhodnejšej pozície. Vo štvrťfinále vyradili zverenci Jarroda Skaldeho Topoľčany v piatich zápasoch, na semifinálový Žiar nad Hronom potrebovali o jedno stretnutie viac.
„Séria s Topoľčanmi nebola ľahká. Išlo o nepríjemného, bojovného súpera. Herne a kvalitatívne sme mali navrch, v zápasoch sme boli lepším mužstvom.
So Žiarom to bola veľmi ťažká séria. Nepovedal by som, že budú hrať tak dobre. Roman Petrík v bránke chytal výborne. Vedeli sme, že nie náhodným spôsobom otočili sériu s Dubnicou, čo potvrdzovali aj proti nám.
Hrali tímovo, zodpovedne, dokázali nás potrápiť,“ zhodnotil člen spoločného útoku s Mrázom a Macekom cestu Vlkov do finále.
Ďalej sa dozviete:
- ako zhodnotil Patrik Koyš finálovú sériu a zvlášť siedmy zápas,
- čo vidí ako hlavné dôvody neúspechu proti Humennému,
- aký je jeho názor na samostatné nájazdy v play-off,
- aké emócie prežíval bezprostredne po prehre v siedmom zápase,
- aké sa v ňom miešali pocity a ako to vyzeralo v šatni,
- čo na Patrika Koyša najviac doľahlo a čo je ťažké na psychiku,
- čo je podľa Patrika Koyša snom každého hokejistu a ako sa mu pracovalo pod trénerom Jarrodom Skaldem,
- prečo mu Žilina prirástla k srdcu,
- či uvidíme Patrika Koyša v žilinskom drese aj v novej sezóne,
- ako si užíval atmosféru na zimáku,
- odkaz Patrika Koyša fanúšikom.
Vo finále bol zlomový štvrtý zápas
Tam na Žilinu čakalo Humenné. „Začalo sa to prvou domácou prehrou, kde sme boli lepším mužstvom, len sme nedali góly. Humenné dalo v tomto stretnutí gól zo všetkého. V druhom zápase sme hrali výborne a vyrovnali sme stav série. Do Humenného sme išli s cieľom vyhrať aspoň jeden zápas, čo sa nám nepodarilo,“ povedal Koyš.
V treťom zápase prehrali Žilinčania 2:1. V tom druhom boli blízko k víťazstvu, lenže nakoniec oň v závere prišli a prehrali po samostatných nájazdoch.
„Takýto zápas vo finále play-off jednoducho nemôžeme prehrať. Dostali sme sa do ťažkej situácie, mali sme nôž na krku.
