ŽILINA. Žilina nemá na východniarske tímy šťastie. Na jar 2019 nezvládla sedemzápasovú barážovú sériu s Michalovcami a na domácom ľade prehrala rozhodujúci zápas 1:2. O dva roky neskôr prehrala vo finále SHL so Spišskou Novou Vsou 1:4 na zápasy, ten piaty doma 3:4 po samostatných nájazdoch.
A o ďalšie dva roky sa v priebehu takmer troch mesiacov dvakrát na žilinskom ľade radovalo Humenné. Najskôr zdolalo Žilinu doma vo finále Slovenského pohára 2:1 po predĺžení a potom aj v siedmom finálovom zápase 3:2 po samostatných nájazdoch.
Po záverečnom hvizde zavládol na žilinskej striedačke veľký smútok. Slzy, sklamanie, bezmocnosť. Naopak, na humenskej strane prepukol obrovský gejzír radosti z premiérového postupu do extraligy.
Ďalej sa dozviete:
- ohlasy Róberta Vargu a Lukáša Paukovčeka,
- čo povedal Varga na to, že sa v zápase snažili brániť najtesnejší náskok,
- ako okomentoval fakt, že Žiline samostatné nájazdy počas sezóny vôbec nešli,
- ako celkovo zhodnotil finálovú sériu,
- čo najviac mrzí Lukáša Paukovčeka.
Bezprostredne po zápase nebolo žilinským hokejistom veľmi do reči. Podarilo sa nám získať aspoň ohlas kapitána Róberta Vargu a vyjadrenie Lukáša Paukovčeka.
„Sklamanie je asi najväčšie, aké môže byť. Prehrať siedmy zápas, v ktorom sme dvakrát viedli… Žiaľ, dospelo to do nájazdov, v ktorých sme boli v sérii dvakrát horší a nepostúpili sme. Postup bol náš hlavný cieľ, pracovali sme na ňom celú sezónu. Zišli sme sa dobrá partia, v ktorej sme verili, že by sa to mohlo podariť. Nevyšlo to,“ zneli jeho úvodné slová.
