ŽILINA. Pre rodiaci sa život sú práve v tomto období zvieratá, a obzvlášť diviačice, nebezpečnejšie než po zvyšok roka.
V Žiline si diviaky zvykli chodiť za potravou do obytných zón. Svoje skúsenosti majú s nimi najmä obyvatelia sídliska Hájik či častí Závodie a Bánová.
„V období februára až marca majú diviačice mladé. A je to vzorná matka,“ popisuje v rozhovore predseda Poľovníckeho združenia Hubertus Dušan Roubal. „Loziť v súčasnom období po lese či hľadať pri kroví medvedí cesnak alebo parožie nie je vôbec dobrý nápad.“

Ako upozornila Štátna ochrana prírody, les je priestor, kde by mali byť v bezpečí najmä jeho prirodzení obyvatelia. „Aj z tohto dôvodu teda musíme počítať s možnosťou stretu s nimi.“
Celkovo sa ale z prirodzeného prostredia zver z viacerých dôvodov čoraz viac presúva k ľudským domovom, čo potvrdzuje aj Roubal.
O strate plachosti hovorí aj prípad, na ktorý nedávno upozornili vodiči. Jelene sa nerušene pásli zhruba meter od frekventovanej vozovky pri Strečne. Čo takto ovplyvnilo správanie zveri?
Keď sa pozriete na viaceré lesy, v prvých radoch stojí pár stromov a za nimi je už len holorub. V lesných porastoch, kde by sa zver bežne zdržiavala, prebieha neustále ťažba tak, že zver už nemá prirodzený úkryt. A aj z toho mála, čo zostalo, je neustále vyrušovaná turistami, cyklistami, psíčkarmi, motorkármi a podobne.
V prirodzenom prostredí zver teda nemá pokoj, preto hľadá útočisko a zdroj obživy inde. Zver následkom vyrušovania vo svojom pôvodnom biotope stráca plachosť a naplno využíva všetky ponuky, ktoré jej poskytnú obživu a úkryt. Obživu nájde napríklad aj v smetných košoch pri domoch a úkryt v neudržiavaných parcelách v okolí obcí.
Takže musím podotknúť, že vo veľmi veľa prípadoch je presun zveri k obydliam zapríčinený samotnými občanmi. Možno aj nevedomky prikrmujú túto zver odpadom z domácností. Ako následok tohto správania potom vidíme zver na sídliskách, jelene pasúce sa pár metrov od frekventovanej cesty či v záhradkách pri domoch.
V Žiline a okolitých obciach ju ľudia nepozorujú len v posledných týždňoch, podobné situácie sú už zvykom.
Áno. Napríklad v Bánovej na Družstevnej ulici je bežne možno vidieť aj dvadsať kusov jelenej zveri. Človek príde s kusom chleba a laň mu žerie takmer rovno z ruky. Zver veľmi rýchlo zistí, že jej tam nikto neublíži, na mieste má vhodné podmienky pre život a len tak už neodíde.
Máme tu aj jeleňa, ktorého miestni pomenovali Bezuchov. Zviera sa zaplietlo do elektrických ohradníkov v mestskej časti Bánová. Vyslobodili sme ho, veterinár mu vytiahol drôty z krku a pre hnis amputoval ucho. Následne sme ho previezli do niekoľko kilometrov vzdialenej obce.