ŽILINA. Dopyt po cestovaní je aktuálne vysoký, agentúry či sprievodcov čaká výdatná sezóna.
Profesionálny sprievodca zo Žiliny Michal Macháč tvrdí, že klient je v súčasnosti veľmi náročný. U ľudí podľa neho zavážia detaily.
Okrem iného musí byť sprievodca dobrým psychológom, ustáť aj vyhrotené situácie a zároveň byť manažérom schopným si napriek všetkému ustrážiť program.
„Nepoznám nikoho, kto vníma prácu v cestovnom ruchu ako povinnosť, musí vás napĺňať. Ak to tak nie je, nepracujte v cestovnom ruchu,“ hovorí s tým, že sny mladých ambicióznych ľudí o práci sprievodcu sú často mylné.

Ste vášnivým cestovateľom, sám ľudí na cestách sprevádzate, pôsobíte ako konzultant v oblasti cestovného ruchu aj podnikáte. Čím sa to ale všetko začalo?
K sprievodcovskej činnosti som sa dostal v roku 2009. Jedného dňa mi sesternica volala, že našla oznam o otváraní kurzu sprievodcu cestovného ruchu s tým, či sa nechcem prihlásiť.
Vtedy som pracoval v konzultačnej spoločnosti, ktorá sídlila na štvrtom poschodí v Dome techniky a spomínaný kurz bol na šiestom. Povedal som si, že naň v papučkách predsa len vybehnem a postupne som ho aj dokončil (úsmev).
Od toho obdobia som sa v podstate začal v cestovnom ruchu aj angažovať, zo začiatku len sprevádzaním, neskôr prácou pre viaceré cestovné kancelárie a v roku 2019 som si založil vlastnú.
Ďalej sa dočítate:
- aký nedostatok vníma Michal Macháč na Slovensku,
- nad ktorými otázkami od klientov sa vždy pousmeje,
- ako sa musí pred zájazdom pripraviť,
- či je nutné navštíviť krajinu vždy dopredu,
- čo patrí k mylným predstavám o jeho práci,
- aký je rozsah vedomostí sprievodcu,
- do ktorej krajiny cestuje najradšej,
- z akého dôvodu nie je zástancom dovolenky v Chorvátsku,
- kedy uprednostniť first alebo last minut ponuky,
- prečo už cestovné kancelárie neprichádzajú so zľavami ako kedysi.
Máte za sebou zhruba 13-ročnú kariéru, ako si ale spomínate na jej začiatky, na prvú úlohu sprievodcu? Boli ste si sám sebou istý, bez stresu a s dostatočným sebavedomím?
Určite som mal mierne obavy z očakávaní klientov aj z toho, ako situáciu zvládnem. Dovtedy som totiž podobné skúsenosti nemal a práve s nimi rastie prirodzene aj tá sebadôvera a istota.

Pripravený som však bol a stres pred ľuďmi som nepociťoval. Všetko napokon prebehlo veľmi hladko, sprevádzal som klientov z Holandska, pričom mi ponúkali aj môj prvý tringelt. Za prehliadku sa platilo tuším okolo 18 slovenských korún a dávali mi 20, veľkodušne som ich vtedy odmietol.
Stala sa táto práca vaším hobby?
Samozrejme. Najskôr som príležitostne vo voľnom čase sprevádzal turistov po Žiline, pre informačnú kanceláriu. Niekedy ma oslovila aj cestovka, robil som svoje prvé jednodňové výlety do Viedne, do Krakova alebo po Slovensku.