ŽILINA. O tom, že talent sa rozvíja v tichu a charakter v búrkach života, nehovorí len známy citát, ale aj presvedčenie výtvarníka Milana Krajča.
Svoje nadanie roky rozvíja cez kresbu, maľbu, koláže či sochy. Narodil sa v Handlovej, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a napokon sa usadil v žilinskej mestskej časti Trnové.

Svojou poslednou výstavou v Rosenfeldovom paláci upriamil pozornosť na dôsledky vojny. V priebehu celého roka zachytával okolnosti, ktoré zraňujú aj jeho.
„Zdieľa bolesť a upozorňuje na krutosť páchanú na najslabších, deťoch a ženách,“ povedal kurátor Palo Choma o výstave s názvom 365 dní bolesti.
O tvorbe nám porozprával sám jej autor.
Téma vojny na dotkla azda všetkých, čo ale konkrétne u vás podnietilo vytvorenie výstavy s touto problematikou?
Človek prirodzene reaguje na podobné vzniknuté situácie a ja ako výtvarník som sa rozhodol prejaviť po svojom, uchopil som tému rukami.
Zozačiatku bolo v móde nosiť žlto-modré stuhy. Nepatrím k ľuďom, ktorý by svoje názory prejavovali zovňajškom, začal som však už od začiatku vojny na Ukrajine tému spracovávať v duchu umenia, a tak som prispel do boja proti zlu.