ŽILINA. Zdalo sa, že na Slovensku zostane nastálo. Holanďanka Nienke Voorintholt prišla do Žiliny v roku 2016 ako dobrovoľníčka.
Práca v tíme kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie ju tak očarila, že sa na niekoľko rokov stala súčasťou úzkeho jadra kolektívu, ktorý prináša do Žiliny nezávislú kultúru, množstvo podujatí i festivalov.
O to viac žilinskú komunitu mrzí, že Nienke s partnerom Dušanom odchádzajú žiť do Holandska.
Do práce a školy kompou. Lávku cez Váh v Strečne na deväť mesiacov uzavrú Čítajte Nienke si počas siedmich rokov na Slovensku zvykla na hocičo - na zamračené tváre na uliciach, autá, ktoré pred prechodom chodcom nezastavia, i na chýbajúcu rôznorodosť.
No ešte stále krúti hlavou nad rozbitými chodníkmi a biednou infraštruktúru. Napriek tomu ju fascinuje slovenská nedokonalosť verejného priestoru, graffiti a budovy, ktoré už dávno potrebovali rekonštrukciu.
Je rozčarovaná zo stavu zdravotníctva i prístupu niektorých lekárov k pacientovi. Stále sa ťažko orientuje v byrokratickom systéme a aj po tak dlhom čase pociťuje na úradoch jazykovú bariéru.
V článku sa dočítate
- najhoršej skúsenosti zo Slovenska, ktorý Nienke zažila v ambulancii detského lekára,
- prečo jej ako mame už neimponuje živelnosť verejného priestoru,
- prečo ju šokovali okolnosti vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej,
- v čom je inšpiratívna komunita ľudí z kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie,
- prečo jej učaroval slovenský vidiek.
Chýba jej rodina
Nič z toho však nie dôvod, prečo sa zo Slovenska sťahuje. Ten je prozaický. S Dušanom majú dve deti, trojročného Otta a jedenásťmesačnú Noru.
Až ako rodičia si uvedomili, že komunita priateľov a kolegov je síce výnimočná, ale najbližšia rodina je v niektorých situáciách nenahraditeľná.
