ŽILINA. Ulice centra Žiliny postihla nedávno smrť človeka na Národnej ulici, zhruba o dva týždne skôr aj na Bulvári.
V pomerne frekventovaných častiach mesta ležalo prikryté telo aj pár hodín. Čo sa pritom týka obhliadky mŕtveho, úmrtia, ku ktorým dôjde na ulici, patria spomedzi viacerých súčasných prípadov k uprednostňovaným.

Hoci sa na miesto snaží obhliadajúci lekár dostať bezodkladne, telo môže pred očami okoloidúcich ležať aj dlhší čas v závislosti od aktuálnych okolností, mnohokrát aj od dopravnej situácie.
„Do šiestich hodín sa však každá obhliadka zvyčajne dá stihnúť,“ hovorí Jozef Mičák, obhliadajúci lekár zo Žiliny, ktorý má za sebou 14 rokov lekárskej praxe a 5-ročné skúsenosti s obhliadkami mŕtvych tiel.
Ďalej sa v rozhovore dočítate:
- čo patrí k najčastejším príčinám smrti,
- v ktorom regióne je veľkým problémom alkohol,
- aký je postup pri obhliadke mŕtveho,
- v čom sa líši úmrtie v nemocnici a mimo nej,
- či je vždy dôležité s telom nehýbať,
- ako dlho sa môže na obhliadajúceho lekára čakať,
- ktoré úmrtia majú prednosť,
- kto uhrádza poplatok za obhliadku tela,
- čo je pre Mičáka na jeho práci najťažšie,
- o psychickej náročnosti a komunikácii s pozostalými,
- aký je rozdiel medzi obhliadajúcim lekárom a patológom.
Všetky mimo-nemocničné úmrtia v okrese Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto a Čadca má počas služby na starosti vždy jeden lekár a neraz medzi miestami prekonáva desiatky kilometrov. Navyše sa môže stať, že v priebehu pol hodiny dôjde aj k trom úmrtiam.
Čas jednotlivých obhliadok, respektíve zdržanie lekára, sa môže navýšiť aj v prípadoch, keď nejde o očakávanú smrť doma, ale o úmrtie v teréne, napríklad na spomínanej ulici. Obhliadka je náročnejšia aj pri neznámej totožnosti mŕtveho či podozrení z trestného činu. V takejto situácii je pred príchodom lekára značne dôležité telom nehýbať.
Okrem medicínskeho hľadiska zisťuje obhliadajúci lekár aj ďalšie okolnosti, súčasťou je komunikácia so svedkami i pozostalými.
„Stretávam sa pravidelne s tým, že si pitvu neželajú, treba im súvislosti opodstatniť a ľudsky podať. Aj to patrí k mojej práci,“ hovorí doktor Mičák.
Na základe vašej praxe, aké sú najčastejšie príčiny smrti?
Pokiaľ hovoríme o nenásilnej smrti, vo väčšine prípadov ide o očakávané úmrtie. To znamená, že človek mal isté chronické ochorenie, pričom on aj jeho rodina už v podstate smrť očakávali.
Týka sa hlavne starších ľudí nad 80 rokov, ale často aj pacientov s terminálnym štádiom onkologického ochorenia, ktorí zomierajú zvyčajne na žiadosť príbuzných mimo zdravotníckeho zariadenia, väčšinou doma.

Spomedzi prípadov nenásilnej smrti sa však pomerne často stretávame aj s neočakávaným alebo náhlym úmrtím. Ide teda o smrť z chorobných príčin u ľudí zdanlivo zdravých. Niekedy nastáva náhle v priebehu pár minút až hodín.
Avšak pri nej sa diagnóza vysvetľujúca príčinu smrti nedá stanoviť pri vonkajšej obhliadke. Tu je potrebné, aby obhliadajúci lekár nariadil výkon pitvy.
Táto náhla neočakávaná smrť sa týka ľudí mladších, povedzme vo veku 30 – 60 rokov.
Čo prípady násilnej smrti?
Samozrejme, registrujeme aj tieto úmrtia, hovoríme napríklad o dopravných nehodách, úmrtiach na železničných tratiach, často pri nich badať rozsiahle drvivé a amputačné poranenia.
Musím tiež povedať, že sa pravidelne stretávame aj s niektorými formami dusenia, najčastejšie s obesením v rámci samovraždy. V týchto chladných obdobiach dochádza navyše frekventovane aj k podchladeniam.
Konkrétne na Kysuciach, podľa mojich skúseností, zas vo veľkej miere zapríčiňuje smrť alkohol, jeho zvýšené požívanie s následnou akútnou otravou. V prípadoch násilnej smrti sa pitva musí vykonať vždy.
Ľudia zomierajú doma, na ulici, v nemocnici, aké sú v tomto rozdiely z hľadiska postupu vašej práce, prípadne dokumentácie?
Kedysi boli okolnosti iné, ale od 1. novembra 2021 funguje systém obhliadok mŕtvych tiel na Slovensku na princípe dobrovoľnosti.
Ja robím obhliadky mŕtvych tiel v podstate mimo zdravotníckeho zariadenia, respektíve mimo poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti. To znamená, že na všetkých miestach okrem nemocníc. Patria k nim aj domovy dôchodcov či zariadenia sociálnych služieb.