Článok pokračuje pod video reklamou
ako v minulej sezóne.
•Z čoho sa skladá letná príprava futbalistiek?
Začali sme dosť zavčasu, 12. júla, chceme uhrať nejaký výsledok. Určite máme na viac, ako na šieste miesto v minulej sezóne. Mnohé družstvá ešte ani nezačali. Trénujeme tri až štyrikrát do týždňa v domácich podmienkach. Okrem toho sa zúčastňujeme na turnajoch. V nedeľu sme boli v Turzovke, kde sme hrali s poľským majstrom Sosnovcom. Je to dobrá príprava. Teraz cez víkend by sme mali v Petroviciach pri Bytči absolvovať trojdňové sústredenie. Budeme tu organizovať turnaj, kde si zahrajú skôr amatérske družstvá, ktoré hrávajú krajskú ligu. Potom o týždeň 6. augusta by sme chceli urobiť v Žiline medzinárodný letný turnaj, uvidíme, kto sa prihlási. Okrem toho hrávame aj s chlapcami.
•Ako je to s ženskou futbalovou reprezentáciou?
Dlhé roky som pôsobil ako asistent pri juniorskej reprezentácii. Mám tam aj naďalej dosah. Reprezentácia je pre dievčatá základnou motiváciou. Na klubovej úrovni z toho nemajú nič, kupujú si kopačky, samy si perú dresy. Nedá sa to porovnávať s mužským futbalom. Preto základnou motiváciou je dostať sa do reprezentácie. Konkurencia v ženskom futbale nie je taká veľká, je tu asi 600 hráčok. Ak má dievča talent a trošku na sebe zapracuje, nemá problém sa do výberu dostať. Cestovalo sa už do atraktívnych futbalových krajín, ako Holandsko, Španielsko, alebo Portugalsko. Zo Žilinčaniek je tam teraz akurát Vierka Králiková. Máme mladý káder, aj keď ani Vierka nie je stará. V juniorskej reprezentácii máme Dominiku Sýkorovú, Máriu Mihaldovú a Helu Krajčiovú zo Štiavnika, ktorá pred tromi rokmi o niečom takom ani nechyrovala. Niektoré dievčatá, ktoré na to majú, sme vytiahli z krajských líg. Ako som hovoril, potom už nie je ďaleko do reprezentácie.
•Aký je rozdiel medzi futbalistom a futbalistkou?
Chalan má zápas, zbalí si veci a ide. Hlavne staršie dievčatá však už majú iné povinnosti. V piatok musia upratať, lebo v sobotu idú ráno na zápas. Ženy sú nežné pohlavie, sú citlivejšie. V tom je aj práca s nimi veľmi ťažká. Ďaleko citlivejšie prežívajú neúspech, nevydarený výkon, agresívnu hru súperiek, výkon rozhodcu. Po zápase si chlapi sadnú na pivo, pošlú sa „niekam“. Na ďalší deň sa už ide od nuly. Dievčatá sú schopné aj niekoľko týždňov prenášať určitý problém a tie pri futbale zákonite vznikajú. Ženy ich nevedia tak vyventilovať, nie sú natoľko vulgárne alebo také chlapskejšie. Preto tréner musí byť psychológ, pedagóg,
a funkcia trénera je asi až na poslednom mieste. Je dôležité klásť dôraz na psychickú stránku. V ženskom futbale nie sú nižšie súťaže. Koho si sami „nevychováme“, toho nemáme. Vďaka tomu sa rozpúšťajú družstvá. Buď nemajú dostatok peňazí, alebo hráčok.
