ŽILINA. Hovorí o permanentnom ponižovaní, nedôstojnom zaobchádzaní a šikanovaní pre jeho ukrajinský pôvod. Nikolaj Doroshchuk sa nevie zmieriť s podmienkami na pracovisku a s prístupom majiteľa firmy, v ktorej na Slovensku ako odídenec pracuje.
Nikolaj pôsobil ako novinár v dnes už zničenom meste Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny. Na Slovensku sa ocitol neplánovane. Aby sa tu uchytil, oprášil svoje zváračské zručnosti a spolu s bratom sa zamestnal v kovovýrobe pri Žiline.
Vidina lepšieho života ho dokonca rozdelila s manželkou a obaja sa zamestnali v rôznych regiónoch. Kým ona by prácu v základnej škole v Banskej Bystrici nemenila, Nikolaj sa nevie dočkať, kedy sa mu skončí zmluva a čím skôr zabudne na svoju nepríjemnú pracovnú skúsenosť.
Manželov ťahali ku dnu drogy. Pomohla im až liečba, ktorá ich na päť rokov izolovala od vonkajšieho sveta Čítajte Hovorí nielen o nevhodných hygienických podmienkach na pracovisku, o porušovaní zákonníka práce, ale najmä o šikanovaní preto, že je z Ukrajiny.
„Chuť ponižovať na Slovensku každým dňom neúnosne rastie, pretože polovica Slovákov považuje ukrajinských utečencov za vinníkov situácie. Šikanovanie prekvitá v mnohých továrňach, kanceláriách a podnikoch. Firma, pre ktorú pracujem, dokonca prišla s definíciou Ukrajincov ako pseudoľudí,“ otvoril nepríjemnú tému tridsaťsedemročný novinár.
Z pohrebu sa už domov nevrátil
Keď pred rokom Rusko zaútočilo na svojho suseda, bol Nikolaj Doroshchuk v Poľsku, kde prišiel na pohreb svojho poľského kolegu. Začiatok vojny dramaticky zmenil jeho plány.
„Do Poľska som prišiel odprevadiť priateľa. Chcel som sa tam zdržať asi týždeň a vrátiť sa na Ukrajinu. No dva dni na to sa začala vojna. Domov sa už nedalo dostať, pretože vojna sa začala v Mariupole,“ opísal začiatok svojho nového príbehu mimo domova.
Svojej manželke sa dlho nevedel dovolať. S Máriou sa spojil po niekoľkých dňoch, keď sa ona spolu s dvomi deťmi a mamou ocitli v Žiline. Z epicentra vojny utiekli hneď v prvý deň konfliktu.
