BYTČA. V horách neďaleko Bytče majú onkologickí pacienti nový cieľ pre turistické prechádzky a miesto, kde sa môžu stretnúť s ľuďmi s podobným osudom. Blízko obcí Kolárovice a Petrovice vyrástol kríž onkopacientov, pri ktorom začali vznikať spontánne stretnutia pacientov, ich rodín a známych. Dnes naberajú zrazy stále väčšie rozmery a k myšlienke hľadania nádeje a sily pri prekonávaní choroby sa pridal aj charitatívny rozmer.
Za vznikom kríža stojí tridsaťšesť ročný učiteľ telocviku a geografie na bytčianskom Gymnáziu Pavol Hrobárik. Pred vyše desiatimi rokmi mu lekári oznámili, že má Hodgkinovu chorobu, čo je rakovina lymfatických uzlín.
Počas ťažkej liečby chodil na toto miesto v Javorníkoch hľadať silu do života. Neskôr tu oslavoval, ako hovorí, svoje druhé i tretie narodeniny. Dnes je z najhoršieho von. Uzdravenie mu otvorilo cestu pomáhať iným ľuďom s rakovinou.
Tlieskal jej Plácido Domingo i Hauser. Dvanásťročná Žilinčanka je superstar klasickej hudby Čítajte Rakovinu lymfatických uzlín vám diagnostikovali v mladom veku. Za akých okolností vás nepríjemná správa zasiahla?
V roku 2011 sme začali stavať rodinný dom. Pri zemných prácach som pociťoval tlak v krku, hrudníku a hlave. Problémy som pripisoval alergii, ktorá sa na jar vyskytuje. Napriek tomu som navštívil lekára, ktorý však na spomínaných miestach problém nenašiel. Na začiatku leta mi problémy ustáli a tak sme pokračovali vo výstavbe domu. 28. augusta 2011 sa problémy vrátili vo väčšej sile - ťažké dýchanie, tlak na hrudníku, zvýšený tep srdca, kašeľ. Prinútili ma opäť navštíviť lekára, špecialistu. Na pľúcnom oddelení po kontrolnom RTG mi na hrudníku zistili zväčšenú uzlinu. Problémy boli však také, že lekárov prinútili hospitalizovať ma v nemocnici v Martine. Doma rozostavaný dom, dcérka Paulína, ktorá mala dva a pol roka a tehotná manželka a najbližšia rodina.
Prinútilo vás ochorenie zmeniť plány alebo sa niečoho vzdať?
Hospitalizáciu som bral celkom v pohode, keďže som nevnímal vážnosť situácie a ani presnú diagnózu. Po kontrolných CT prišla prvá informácia o nejakom tumore, preloženie z pľúcneho na chirurgické oddelenie a prvá operácia srdca a odobratie vzorky z nádoru. Potvrdili diagnózu Hodgkinov lymfóm, ktorý zasahuje hrudník, krk a brušnú dutinu a je nalepený na srdce. 5. septembra 2011 sa začal boj s chorobou. Nastavená liečba, veľmi bolestivý odber kostnej drene a prvé chemoterapie. Prácu učiteľa, ktorú tak milujem som musel na čas prerušiť. Tiež som sa vzdal aj môjho veľkého koníčka – hudby.
Aká náročná bola rekonvalescencia? Dostali ste do pôvodnej formy?
Kedy je čas povedať, že je onkologický človek po onemocnení? Stále je v ňom ten nepríjemný pocit, myšlienky, spomienky. Viete, rakovina nebolí ako zlomená ruka, či noha, ona bolí úplne inak, omnoho viac. Ale, samozrejme, človek, pacient čaká na slová lekárov. Február 2012, kontrolné CT v Bratislave potvrdilo zmiernenie až vymiznutie príznakov a tak mysliac si, že som opäť ten, čo som bol, som sa vrátil späť do práce a medzi ľudí. Keď si teraz pozriem tie fotky, ako som vyzeral, tak sa smejem a čudujem. Na konci februára 2012 na kontrolnom sone srdca potvrdili výpotok ako dôsledok liečby, obranná reakcia nádoru na lieky.
Nasledovala okamžitá operácia srdca v Martine, po ktorej mi na hrudníku zostala pamiatka v podobe jazvy. Aj po tejto operácii som už chcel tak veľmi naspäť do bežného života. Narodil sa mi syn Slavomír. Myslel som si, že môžem a zvládnem všetko tak, ako aj predtým, rýchlo som sa z tej predstavy spamätal, keď som len pri obyčajnej rýchlej chôdzi nevládal, ale postupným zaťažovaním a pridávaním som sa pomaličky dostával do formy. Musím priznať, že už asi nikdy to nebude ako kedysi. Musel som sa vzdať cvičenia v posilňovni, športového plávania, ktorému som sa venoval počas štúdia na vysokej škole v Banskej Bystrici, problémy mi vie spôsobiť aj obyčajné hrabanie trávy alebo zametanie terasy. Na počudovanie však môžem hrať futbal, či obľúbený bedminton alebo zaspievať si pri akordeóne a hlavne, mám možnosť žiť
V článku sa ešte dočítate:
- ako je Pavol Hrobárik na tom so zdravím dnes,
- kedy a za akých okolností dostal nápad postaviť kríž onkopacientov,
- prečo má umiestnenie preňho symbolický význam.
- ako sa z rodinných stretnutí stalo pútnické miesto pacientov,
- aký charitatívny rozmer majú stretnutia.
Ochorenie sa vám po čase vrátilo. V čom sa odlišovali dve fázy ochorenia?
Ochorenie sa mi žiaľ vrátilo v auguste 2014. Presne v tom týždni, keď sa mi narodil druhý syn Tomáš, môj anjel. Pri ukončení prvej liečby som hovoril nielen sebe, ale aj rodine, že už nikdy nechcem zažiť nič podobné, nikdy. A zrazu to tu bolo opäť.
