ŽILINA. Pojazdné kaviarne sa stali súčasťou koloritu Žiliny. Dva bicykle Mariána Krála a jeho manželky Alžbety môžu Žilinčania stretnúť na Hlinkovom námestí a v Parku Ľudovíta Štúra. Vytvorili komunitu ľudí, ktorých nespája iba káva, ale aj dobré vzťahy a priateľstvo. Dlhoročné zamestnania v zahraničí, zbieranie skúseností a aj financií v Amerike či v Anglicku postupne budovali ich koncept.
Kedy vznikol nápad vytvoriť pojazdnú kaviareň na kolesách bicykla?
Nikdy to nebolo o tom, že som chcel vytvoriť pojazdnú kaviareň. Skôr to bolo o tom, že som chcel robiť niečo s kávou a nielen ja – od začiatku to bolo o dvoch ľuďoch, mojej žene a mne.
Ten prvotný cieľ bol ale otvoriť klasickú kaviareň. Lenže, povedzme si na rovinu, na to je potrebné mať financie. Myšlienka vznikla ešte v roku 2014, keď sme pracovali v Amerike v kaviarni v štáte Wyoming. S odstupom času náš pobyt v USA považujeme stále za najlepšie životné rozhodnutie.
Získali sme tam iný prístup ku zákazníkom, ku káve, spolupracovníkom a celkovo ku chodu podniku. Zarobené peniaze v Amerike nám ale nestačili na to, aby sme otvorili kaviareň, preto sme využili ponuku ísť ešte pracovať s manželkou do Londýna. Priznám sa, že sme stáli aj pred otázkou, či sa vrátiť naspäť domov, alebo ostať v zahraničí. Napokon sme sa rozhodli vrátiť sa domov a pokúsiť sa vytvoriť niečo aj v našej krajine. Neľutujeme to.

Takže prvotný nápad bol vytvoriť kaviareň. Ako si sa potom dostal k pojazdnej kaviarni respektíve. kaviarni na bicykloch?
Úplnou náhodou… (smiech). Náš úplne prvý plán bol investovať peniaze do coffeetrucku (kaviareň na kolesách auta, pozn. autorky). V čase, keď nám končil kontrakt v Anglicku, sme dali vyrobiť auto, z ktorého by sme podávali kávu. Zákazku na mieru sme dali spraviť do Česka. Bol to naozaj úplný unikát. Nepodarilo sa to však dotiahnuť do konca.
V rozhovore s Mariánom Králom sa dozviete:
- O tom, kedy nápad o predaji kávy vznikol a ako ho budovali,
- o tom, ako sa im nepodarilo vytvoriť coffeetruck a ako ich okradli,
- o komplikáciách s úradmi, ktoré sa vytvorili s prevádzkovaním takéhoto konceptu v Žiline,
- o období počas koronavírusu,
- o tom, čo všetko sa udialo počas 8 rokov, kým otvorili svoju vlastnú kamennú kaviareň v Žiline.
Koľko investícií je potrebných na taký coffeetruck?
Cena takéhoto niečoho sa pohybuje v desiatkach tisíc eur. Mali sme aj zmluvu, všetko sme podpísali, zaplatili zálohu a čakali na následné odovzdanie a doplatenie zvyšku peňazí.
Čo sa teda udialo?
V deň odovzdania, po približne polroku prác, chcel zhotoviteľ trucku predĺžiť termín o dva týždne, keďže to podľa jeho slov nestíhal. Tak som mu na to dal ďalšie dva týždne, no po tomto termíne už prestal zdvíhať telefón.
Ako si situáciu ďalej riešil?
Neskôr sme sa dozvedeli, že auto je už dávno vyrobené a zhotoviteľ ho prenajíma iným firmám. Na sociálnych sieťach som aj videl, kde sa to auto pohybuje. V tom momente sa začal boj o našu zálohu, za ktorú by si si dnes vedela v podstate kúpiť malé SUV, čo nie je málo.
Získal si napokon tie peniaze naspäť?
Viac ako rok trvalo, kým som tie peniaze získal, a to aj za pomoci právnikov… Po malých častiach sa nám to vracalo, no ak mám byť úprimný, v živote som nebol v takých depresiách, ako počas toho roku a pol. Naše úspory sa túlali po rôznych mestách a naše auto na zákazku využíval niekto iný. Aj napriek tejto skúsenosti vznikol nápad na bicykel, čo bolo v podstate núdzové riešenie.