ŽILINA. Mesto Žilina je v zúfalej finančnej situácii. Samospráve chýba takmer 10 miliónov eur, aby pokryla výdavky na chod mesta a financovanie služieb, ktoré zabezpečuje. Je to asi desatina celoročných príjmov.
Časť výpadku vykryje takmer štvormiliónový úver, ale aj zvýšenie poplatku za komunálny odpad. Napriek tom bude musieť vedenie žilinskej radnice hľadať ďalšie rezervy. Mestskí poslanci totiž odmietli preniesť ďalšie bremeno na obyvateľov a nesúhlasili so zvyšovaním daní. Mesto pripravuje obyvateľov na to, že bude menej kosiť či svietiť.

Primátor Žiliny Peter Fiabáne mohol byť po prvom pracovnom zasadnutí nového mestského zastupiteľstva aspoň čiastočne spokojný.
Poslanci súhlasili, aby si mesto požičalo 3,8 milióna eur, hoci to počas diskusie o tomto návrhu tak nevyzeralo. V prípade neschválenia úveru by sa mesto dostalo do zložitej situácie.
V rozpočte totiž nevedelo nájsť na spolufinancovanie už rozbehnutých eurofondových projektov, tiež potrebuje zaplatiť SEVAK-u za výstavbu kanalizácie v Považskom Chlmci a získať zdroje na spustenie parkovacej politiky.
V článku sa dočítate:
- koľko dokáže mesto týmito opatreniami vykryť z chýbajúcej sumy,
- ako sa ďalšie škrtanie výdavkov dotkne občanov a zamestnancov mesta,
- ako vplývajú vládne opatrenia na mestskú kasu,
- aký nový poplatok odsúhlasili poslanci.
Poplatok za odpad narastie, dane nie
Okrem úveru prešlo aj zvýšenie poplatku za komunálny odpad asi o 50 percent. Kým v tomto roku zaplatili každý Žilinčan ročný poplatok vo výške 27 eur, v roku 2023 to bude až 40 eur.
Dane však zostanú na pôvodnej úrovni. Mestskí poslanci zamietli zvýšiť dane z nehnuteľnosti, dane za psa i dane za predajné automaty a nevýherné hracie prístroje.