ŽILINA. Adam Štefanec začínal s futbalom už od útleho detstva. Ako deväťročný sa dostal do MŠK Žilina, kde si postupne prešiel viacerými vekovými kategóriami. Najväčší úspech zažil s U15-tkou, s ktorou sa stal majstrom Slovenska.
V tom čase mu prišla pozvánka z mládežníckej reprezentácie, v drese ktorej vo viacerých kategóriách odohral spolu približne dvadsiatku zápasov. Pod Dubňom pôsobil spolu s bratom Šimonom do leta 2015, kedy nabrali smer Slovan Bratislava.
Počas jesene sa Adamovi v hlavnom meste darilo, pravidelne nastupoval, no po výmene trénera počas zimnej prestávky už na jar šancu v zápasoch nedostal a lavičku striedal s tribúnou.
Ako sám hovorí, v tom čase sa ho dotkol Boh, ktorý ho povolal na kňazskú cestu. O pol roka ukončí štúdium na seminári v Nitre a bude vysvätený za kňaza.
25-ročný bývalý futbalista má za sebou zaujímavý príbeh, s ktorým sa s nami rád podelil v spoločnom rozhovore.
Poďme si najskôr povedať niečo o vašej futbalovej kariére. Kedy sa to celé začalo, kto vás priviedol k futbalu?
Tento šport máme v rodine, keďže otec aj starý otec ho hrávali skoro profesionálne. S mladším bratom sme k nemu mali blízko, vyrastali sme vo futbalovom prostredí. Páčil sa mi aj hokej alebo tenis, ale nakoniec zvíťazil futbal.
Začínali ste v Juventuse Závodie, no od deviatich rokov ste začali hrávať v MŠK Žilina. Ako k tomu došlo?
Môj ujo v tom čase trénoval dorastenecké kategórie v Žiline, tak nás spolu s bratom priviedol pod Dubeň. MŠK Žilina mala už v tej dobe jednu z najkvalitnejších akadémií na Slovensku.
Postupne som sa prepracoval do vyšších kategórií. Keď som mal trinásť rokov, už som hral so staršími chalanmi. Brat je síce o rok mladší, no vo viacerých kategóriách sme si zahrali aj spolu.
Žilinu chcú vrátiť k rieke. Koľajnice by sa mohli zmeniť na zelené oddychové nábrežie Čítajte Pod Dubňom ste si prešli viacerými vekovými kategóriami. V kategórii U15 ste sa stali majstrom Slovenska. Ako si spomínate na tento ročník?
Na túto sezónu mám nádherné spomienky. Ešte predtým otvárali v Závodí športovú triedu. Prestúpil som sem z cirkevnej základnej školy. Všetci chalani sme boli v jednom ročníku od piatej až do deviatej triedy. Fungovali sme spolu v škole aj na ihrisku.
Mužstvo sa štyri roky budovalo a všetko to vyvrcholilo titulom v kategórii U15. Najskôr sme sa stali majstrami v stredoslovenskej oblasti a potom sme sa zúčastnili celoslovenských majstrovstiev.
Turnaj sa uskutočnil v Banskej Bystrici, kde sme uspeli v konkurencii Slovana Bratislava, Nitry a Prešova. Hralo sa systémom každý s každým. Trénoval nás vtedy Anton Nemčík (otec súčasného kapitána MŠK Žilina Tomáša Nemčíka, pozn. red.). Mal dobrý cit pre hru aj pre zloženie mužstva.
Prešov so Slovanom sme porazili a v poslednom zápase proti Nitre nám stačila remíza. Bola to krásna sezóna a zisk titulu v tejto kategórii považujem za najcennejší moment kariéry. Išlo o môj najväčší futbalový úspech.
Bratia Štefancovci po zisku majstrovského titulu v kategórii U15 v MŠK Žilina. (zdroj: Archív A. Š.)V tom čase bol vo víťaznom tíme aj váš brat Šimon. Aké to bolo hrať po boku brata?
Bola to pekná skúsenosť. Dokonca sa nám na týchto majstrovstvách podaril bratský úspech, keď sme práve proti Slovanu zaznamenali obidva naše góly s tým, že ja som prihral jemu a on mne.
Počas pôsobenia v U15 vám prišla pozvánka do reprezentácie. Ako si spomínate na moment, keď vám oznámili, že ste boli povolaný do reprezentačného výberu?
Považoval som to za úspech, ale na športovej ceste išlo pre mňa o niečo prirodzené. V MŠK Žilina som patril medzi najlepších hráčov, takže som počítal s tým, že sa dostanem aj do reprezentácie.
Mládežnícka reprezentácia hrala v tom čase prvé priateľské zápasy s klubmi. Na prvé stretnutie za reprezentáciu nezabudnem, nastúpil som proti MTK Budapešť a strelil som dva góly.
V reprezentácii ste pôsobili v kategóriách do 15, 16 a 17 rokov. Zahrali ste si aj proti Švajčiarsku, Belgicku či Turecku. Čo pre vás znamenalo obliekať si slovenský národný dres?
Som rád, že som mohol reprezentovať našu krajinu. Odohral som približne dvadsať zápasov. Najväčšia česť je vôbec hrať za reprezentáciu. Nebral som to ako vrchol, ale ako ďalší krok v mojej kariére.
Najväčším cieľom pre mňa bolo dostať sa do zahraničia. Reprezentáciu som považoval ako dobrý odrazový mostík k môjmu cieľu.
Na reprezentačné zápasy sa chodili pozerať skauti zahraničných klubov. Po zraze U15 vo Fínsku sa o mňa zaujímal Newcastle United. Nejaké kontakty boli aj z Austrie Viedeň či Crvenej Zvezdy Belehrad.
Adam Štefanec odohral pár zápasov aj za mládežnícku reprezentáciu. Na snímke (v hornom rade prvý zľava) zo zápasu proti Fínsku, v ktorom aj skóroval. (zdroj: Archív A. Š.)Za národný tím ste odohrali len priateľské zápasy, no žiaden súťažný. Nie je vám to ľúto?
V mládežníckych kategóriách je cťou vôbec nastupovať za reprezentáciu. Na každý jeden zápas v národnom drese, aj keď išlo len o tie priateľské, som sa tešil.
Pamätám si, že jednu kvalifikáciu sme hrali v Rusku. Už som mal vybavené víza a mal som tam cestovať, no nakoniec sa to nepodarilo.
Ďalej sa dozviete:
- prečo Adam Štefanec s bratom Šimonom v Žiline skončili a čo sa klubu nepáčilo,
- ako sa zrodil prestup do Slovana a či nemali ponuky z iných klubov,
- ako si zaspomínal na jesennú časť v hlavnom meste, v ktorej nevynechal ani minútu a istý čas bol aj kapitánom tímu,
- popredné umiestnenia v akom zaujímavom rebríčku sa bratom Štefancovcom podarili,
- počas zimnej prestávky vymenil Slovan trénera - prečo pod jeho vedením neodohral Adam Štefanec na jar ani minútu?
- čo bolo preňho šokom a či mu tréner vysvetlil dôvod jeho konca v klube,
- pár zápasov odohral aj v drese Makova - nerozmýšľal nad tým, že by sa venoval futbalu na amatérskej úrovni?
- kedy prišlo rozhodnutie, že sa chce stať kňazom a aká bola reakcia rodiny a kamarátov,
- ako vyzeral Adamov rok po maturite na športovom gymnáziu,
- ako sa obzrel za uplynulými piatimi rokmi strávenými v seminári,
- v júni bol vysvätený za diakona - aké činnosti môže vykonávať a čo je jeho hlavnou náplňou,
- ako spojil šport s duchovnom vo svojej diplomovke,
- čo pre Adama Štefanca znamenajú Vianoce a čaro polnočnej svätej omše,
- ako prebieha Štedrý deň u Štefancovcov a aké dva zvyky v posledných rokoch praktikujú,
- prečo sa možno Adam Štefanec na prelome rokov stretne s pápežom Františkom.
V Žiline ste pôsobili až do kategórie U19, pričom ste často nastupovali so staršími spoluhráčmi. Aká to bola skúsenosť?
Už od kategórie U14 som pravidelne nastupoval vedľa starších spoluhráčov. Oproti majstrovskému ročníku v U15 to bolo iné v tom, že sme neboli jeden ročník. Išlo o mix mladších a starších futbalistov.
Do mužstva sme boli včlenení. Pri starších spoluhráčoch bolo náročnejšie presadiť sa a zapadnúť do tímu. Už to nikdy nebolo ako v U15, kde sme boli celý rok pokope rovnakí chalani.
Aj pri starších spoluhráčoch som však hrával pravidelne. Bola to pre mňa dobrá skúsenosť. So známych mien som nastupoval napríklad po boku Káčera, Čmelíka či Kadleca.
Stavebník zablokoval Terchovskú cyklomagistrálu. Požaduje zaplatiť navýšenie prác Čítajte V lete 2015 ste s bratom Šimonom v MŠK Žilina skončili. Prečo?
MŠK Žilina v tom čase nepreferovala, aby hráči odchádzali do zahraničia. Skôr si ich chcela udržať a posunúť do áčka. Keď bol trénerom áčka Adrián Guľa, absolvoval som aj pár tréningov s A-mužstvom. Súťažný zápas som však neodohral.
