Článok pokračuje pod video reklamou
A tak polícia zváža spomínaných jedincov na úrazovku, kde sa opäť prejavujú výtržnosťami. O ich agresivite sa presvedčila aj pacientka Eva Miháliková zo Žiliny, ktorá sa na príjmovej úrazovej ambulancii ocitla v noci. „Po úraze na Vlčincoch ma sanitka doviezla do nemocnice. Do ambulancie úrazovky sme sa nemohli dostať predným vchodom, lebo v čakárni Cigánka pod vplyvom alkoholu vulgárne nadávala a rozbíjala zariadenie. Napokon ma doviezli bočným vchodom. Hoci bol zdravotnícky personál pod veľkým stresom, snažili sa vrámci takýchto možností ma ošetriť. Vypísali mi doklady a poslali ma na vyšetrenia. Po návrate bola v ambulancii už polícia a lekár so sestrou museli namiesto svojej práce vypovedať v tomto prípade. Až keď Cigánku odviedli, mohli skutočne pracovať,“ spomína E. Miháliková.
Prípady výtržnosti sú na príjmovej úrazovej ambulancii Nemocnice s poliklinikou pravidelné. Opilci prichádzajú do čakárne, neraz sa vymočia na zem, vyvracajú, vulgárne nadávajú zdravotníkom, demolujú nábytok a ohrozujú ostatných pacientov. „V noci najmä od piatku do nedele neordinujeme normálne. Chodia nám tu bezdomovci, opití, výtržníci, nadrogovaní, ktorí si z bitky prinesú zranenie. Keď ich tu dovezie polícia, sú tu proti svojej vôli. Nechcú ísť do nemocnice. Ale keďže nás nechráni žiaden zákon, sme povinní ich ošetriť, aj keď sa tu bijú a napádajú aj nás,“ prezentuje názory oddelenia úrazovky jej lekár Robert Kompaník. V takomto prostredí sa nedá plnohodnotne pracovať. Lekár predsa nemôže ordinovať, keď sa mu niekto vyhráža a kope do dverí, alebo ho chce niekto fyzicky napadnúť pri ošetrení rany, z ktorej krv strieka všade naokolo. Situáciu vyhrocuje aj malý počet zamestnancov, dôsledkom čoho sú neúmerne dlhé služby. Tie zase prinášajú možnú nesústredenosť, celkovú vyčerpanosť a pri hrozbe napadnutím nervozitu, strach a nedôslednosť pri práci.
„Keďže som bola u lekára po dlhých rokoch, zostala som prekvapená, že peniaze hrali takú veľkú rolu. Zdravotné sestry sú zamestnané napoly ako pisárky. Čo by sa skutočne mohli viac venovať pacientovi, musia robiť navyše administratívu,“ dodala z poľutovaním Eva Miháliková. Náročná nočná služba by si vyžadovala viac zamestnancov. „V nočnej službe sme tu traja. Lekár odbieha na sadrovňu alebo zašíva, sestra je v ambulancii a vypisuje doklady a ošetrovateľ vozí na vyšetrenia. Sme tu v oklieštenom stave a práca sa tu nedá urýchliť.“ Súkromná bezpečnostná služba (SBS), ktorú nemocnica najala, má iba dvoch zamestnancov na celý objekt. Ako uviedol jej šéf Albert Groma okrem pochôdzkovej činnosti, zabezpečovania nočného kľudu a signalizácie na oddeleniach má SBS chrániť aj sanitkárov, lekárov a sestričky. Nie je však fyzicky možné, aby pri pochôdzkach sbskár prišiel vždy včas na oddelenie úrazovky, alebo spacifikoval skupinu mladistvých bitkárov pod vplyvom drog. Ak má SBS skutočne chrániť aj zamestnancov nemocnice, prečo sa počet jej strážnikov nerozšíri aspoň na víkend, keď je úrazovka najviac zasiahnutá výtržníkmi? Lekárom nezostáva nič iné, iba zavolať políciu. A byť pravidelne pripravený podať svedeckú výpoveď. „Všetko je o ľuďoch. Na úrazovke boli pod ťažkým stresom, robia v katastrofálnych podmienkach ako na bojovom poli a predsa tam na mňa nikto nebol drzý. Moja veľká vďaka patrí sestričke Mirke z chirurgie za jej nezištnú pomoc, hoci nebola v službe,“ dodala Eva Miháliková.
