Na budúce roky sa musíme už teraz zodpovedne pripraviť

Táto oblasť sa v súčasnosti skloňuje čoraz častejšie, pripravujeme sa na šetrenie a nestabilné vyhliadky. Problémy čakajú aj samosprávy.

Slovensko čakajú zrejme nie ľahké časy vzhľadom na vysokú infláciu a obrovské ceny energií. Čo čaká samosprávy v najbližších rokoch?

Bude to veľmi náročné obdobie. Všetci máme za sebou dva ťažké „covidové roky“. Tie unavili a vyčerpali nielen občanov, ale samozrejme aj samosprávu. Tá často musela aj finančne suplovať štát, obzvlášť pri často chaotických a aj nezmyselných opatreniach. Z „covidových lockdownov“ sme sa zrazu, kvôli vojne na Ukrajine, ocitli v ešte väčších problémoch. Zrazu je tu vysoká inflácia a máme niekoľkonásobne vyššie ceny energií a následne aj tovarov a služieb. Toto bude mať zásadný vplyv na fungovanie samospráv a bude nevyhnutné sa s tým vysporiadať.

Ako sa to prejaví na fungovaní samosprávy?

Inflácia sa prejaví najmä pri cene investícií. To sa týka nových, ale aj už vysúťažených projektov. Už dnes nevedia mnohé obce a mestá realizovať schválené projekty, lebo na to jednoducho nemajú. Dodávatelia vďaka dramatickému zvýšeniu cien vstupov totiž, objektívne, nie sú schopní realizovať tieto projekty za vysúťažené a zazmluvnené ceny. V mnohých prípadoch sami odstupujú od zmlúv. Pri nových projektoch bude zase nutné dôkladne prehodnotiť rozpočtové možnosti a vplyv inflácie na investičné zámery. Mnohé bude nevyhnutné skorigovať a niektoré zrejme aj odložiť. Nárast cien bežných tovarov a služieb a vysoké ceny energií samospráve taktiež dajú zabrať.

V Žiline to v prípade elektriny, vďaka zmluvnej fixácii vysúťaženej ceny elektriny až do konca roka 2023, pocítime našťastie trochu neskôr. Na budúce roky sa však musíme už teraz zodpovedne pripraviť. Štát zatiaľ nikomu nepomáha – ani ľuďom, ani samosprávam. O nejakej pomoci sa len hovorí. Keďže však nikto zatiaľ netuší ako táto „pomoc“ dopadne, musíme sa spoľahnúť zatiaľ sami na seba.

Čiže aké kroky bude musieť mesto, či župa podniknúť?

Ako som už načrtol, v prvom rade je potrebné spraviť revíziu a vážne prehodnotenie investičných, čiže kapitálových výdajov. Tak, aby nedošlo k neplánovanému a neudržateľnému zadlžovaniu. V druhom rade pripraviť rozpočtové rezervy na zvýšené ceny tovarov, služieb a energií na nasledujúce obdobie, čo sa dotkne bežných výdajov. Pritom je ale nevyhnutné, napriek týmto finančným problémom, zabezpečiť riadny chod všetkých služieb pre občanov, či prevádzku všetkých potrebných zariadení. Asi si nikto z nás nevie a ani nechce predstaviť, že by sa prestalo kúriť v školách, škôlkach, nemocniciach, či domovoch pre seniorov. Alebo by boli tieto zariadenia vypnuté od elektriny, či prestali jazdiť trolejbusy. Takže, v treťom rade, bude nevyhnutné hľadať aj vnútorné úspory a opatrenia v konkrétnych zariadeniach, prevádzkach, podnikoch, ale aj priamo na meste, či župe. Ale s takým rozmerom, aby bol zachovaný riadny chod. Vždy sa dajú nájsť úspory, keď sa tým niekto seriózne a odborne zdatne zaoberá.

Ale v prípade mesta, alebo župy, je vždy možné zvyšovanie daní, či poplatkov na doplnenie rozpočtu...

Vy si viete predstaviť, že po dvoch „covidových rokoch“, ktoré väčšinu ľudí významne finančne vyčerpali, pri enormnej inflácii, ktorú ľudia cítia každý deň vo svojej peňaženke, keď nakupujú potraviny, alebo tankujú benzín na čerpacích staniciach, je možné ešte čo i len špekulovať nad vyššími daňami alebo poplatkami? Ľudia sú už teraz neúnosne zaťažení a ešte na nich doľahne zvýšenie cien energií. Táto cesta je absolútne neprijateľná. Štát by mal razantne a okamžite zakročiť.

„V súčasnosti je neprípustné zaťažovať už aj tak napäté rozpočty obyvateľov ďalšími daňami a poplatkami.“

Zvyšovanie daní je teda posledná možnosť. Kde je ale teda nutné začať?

V tomto smere je nevyhnutné hľadať odborné riešenie na meste, či župe. Spôsobmi, ktoré som už spomenul. V tejto situácii som absolútne proti akémukoľvek zvyšovaniu daní, či poplatkov. Nemôžeme predsa donekonečna zaťažovať občanov. Oni túto situáciu nespôsobili a na svojich „pleciach“ toho už v rámci inflácie a zdražovania nesú až príliš. Rýchle, ale dobré riešenia a úspory musia pripraviť a realizovať odborníci priamo na meste a župe. Aj o tom sa bude rozhodovať v nadchádzajúcich voľbách. Ľudia by si preto mali veľmi dobre zvážiť, či „nenaletia“ populistickým sľubom o „budovaní vzdušných zámkov“ v dnešnej dobe. Najbližšia budúcnosť bude naozaj o veľmi rozumnom a odbornom hospodárení, efektívnych riešeniach a úsporách. Kto sľubuje opak, je buď absolútne odborne neznalý a nekompetentný, alebo vedome klame.

Dokedy si myslíte, že táto zlá situácia bude trvať?

Určite minimálne dovtedy, kým neskončí vojna na Ukrajine. A koniec vojny predpovedať neviem. Sám som ale pozitívne naladený človek, ktorý verí, že keď sa človek snaží a hľadá riešenie, to sa vždy nájde. Zároveň som ale aj realista. Ukončenie vojny vyriešiť neviem. Ale viem, že problémy, ktoré aj kvôli tomu dopadajú na mesto, či župu, sú riešiteľné. A to tak, aby nedopadli na plecia občanov. Len sa musia riešiť odborne a so znalosťou prostredia.

Na záver, aby sme neriešili len ťažké témy... Ste aktívny športovec a šport bol pre vás vždy aj jednou z dôležitých tém, nielen v poslaneckom kresle. Ako by ste zhodnotili uplynulé roky z tohto pohľadu?

V oblasti podpory športu a športovej infraštruktúry sa nám za posledných osem rokov podaril obrovský skok, na čo som naozaj hrdý, keďže je to naša dlhodobá priorita. Spoločne s ďalšími kolegami sme tomu venovali veľa času a energie. A výsledkom sú moderné verejne prístupné tartanové ovály a multifunkčné ihriská pri našich základných a stredných školách v celom meste. Na Solinkách a Bôriku sú to najmä areály na Oravskej a Gaštanovej, na Vlčincoch pri Gymnáziu Varšavská a na Martinskej. V príprave je areál pri gymnáziu na Hlinskej a aktuálne sa buduje ihrisko v Brodne.

Takže môžeme zhodnotiť, že sa športu v Žiline darí...

Určite áno. A v trende rozvíjania športovej infraštruktúry chceme pokračovať aj naďalej. Aby mohli obyvatelia športovať v každej mestskej časti. Je dôležité mať dostupné verejne prístupné športoviská pre všetky vekové kategórie na celom území mesta a v celom regióne. O to sa už roky snažíme a môžem povedať, že úspešne. Za zmienku stoja ale aj mnohé opravené sídliskové ihriská vo vnútroblokoch. Rovnako sa teším aj z podpory športovania mládeže, kde bola Žilina na chvoste krajských miest. Keď sme začínali, na činnosť mládežníckych športových klubov prispievalo mesto len niečo okolo 70 tisíc EUR. Dnes je to takmer 700 tisíc EUR, čo je desaťnásobne viac. Myslím si, že postupne vraciame Žiline štatút športového mesta. Je to dôležité ako z pohľadu zdravia a kvality života, tak aj z pohľadu zmysluplne stráveného času pre všetkých Žilinčanov – nielen pre deti a mládež.

A čo väčšie projekty ako napríklad krajská športová hala?

V tomto roku bol otvorený univerzitný 400 metrový atletický štadión. Projekt si vyžiadal dlhé roky príprav a vznikol v spolupráci mesta Žilina a Žilinskej univerzity. Veľmi sa z neho teším nielen ako poslanec, ale ja ako občan a športovec. Ak mi je niečo ľúto, tak to, že sa doposiaľ, aj napriek mojej enormnej snahe, nepodarilo vyriešiť problém so športovou halou na Bôriku. O to viac ma preto po rokoch snahy o nájdenie riešenia potešilo vysporiadanie rozostavaného športového centra na Karpatskej. To sme pred pár týždňami spolu s kolegami poslancami schválili, tak v krajskom, ako aj mestskom zastupiteľstve. Schválené uznesenia podpísala županka, aj primátor. Treba doladiť už len zmluvnú dokumentáciu, čo sa, verím, podarí ešte do konca roka. Skelet získa župa a pozemok pod ním sa za korunu vráti mestu. To ho, za účelom vybudovania krajského tréningového zimného štadióna, následne prevedie na kraj, ktorý na tento účel už získal peniaze zo štátu. Zvyšnú časť objektu vieme následne využiť na vybudovanie zázemia pre loptové hry. Tu chcem oceniť, že tento zámer podporila drvivá väčšina mestských aj krajských poslancov.

Univerzitný atletický areál bol ukážkovým príkladom spolupráce Žilinskej univerzity a Mesta Žilina (zdroj: Mesto Žilina)

Okrem haly sa však na našom území hovorí aj budovaní cyklotrás, ktoré sa rozvíjajú pomerne pomaly. Prečo tak dlho trvá, kým sa postavia?

Musím povedať, že rovnako významnou udalosťou v oblasti športu pre verejnosť ako sú športoviská, je aj odovzdanie Cyklomagistrály Terchovská dolina. V tomto prípade je to celoregionálny, nielen lokálny úspech. Ide o cyklotrasu zo Žiliny do Terchovej, na ktorej sa dlho pracovalo. Z tohto projektu mám veľkú radosť, lebo budovanie cyklotrás je na Slovensku veľmi náročnou vecou najmä z pohľadu veľmi komplikovaného vysporiadavania pozemkov po celej trase. Ide o mnohoročné projekty, kde je nevyhnutná spolupráca množstva ľudí, odborníkov, miest a obcí. V tomto prípade to bola úspešná spolupráca.

V rámci budovania cyklistickej infraštruktúry sa posunula aj príprava Rajeckej cyklomagistrály a nachystané sú viaceré úseky Vážskej cyklotrasy, čo je už projekt celoštátneho významu.

Objednávateľ: Ing. Martin Kapitulík, Žilina
Dodávateľ: Kreativ gang s.r.o., Hlboká cesta 42, Žilina, IČO: 46340483

Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ. Viac informácií na: https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf