BRUSEL. Energetická a klimatická kríza bola hlavnou témou diskusií na októbrovom plenárnom zasadnutí Výboru regiónov a už dvadsiateho ročníka Európskeho týždňa regiónov a miest 2022.
Európsky výbor regiónov vyzval samosprávy, aby zohrávali silnejšiu úlohu v globálnych rokovaniach o klíme a aby získali ďalšie uznanie v implementáciu Parížskej dohody.
Výbor regiónov navrhuje globálny systém na zhromažďovanie a monitorovanie zníženia emisií uhlíka v mestách a regiónoch a vyzýva členské štáty a Radu EÚ, aby jednoznačne podporili zahrnutie naliehavej potreby viacúrovňovej spolupráce do záverov COP27 - konferencie Organizácie Spojených národov. Klimatická konferencia OSN sa začne 6. novembra v Šarm El Sheikhu.
Vojna nemôže zmeniť klimatické ambície
Predseda Európskeho výboru regiónov Vasco Alves Cordeiro v diskusii povedal, že klimatická kríza je pre každého čoraz zreteľnejšia a Európa musí konať urýchlene.
„Tohtoročná konferencia COP27 sa koná uprostred energetickej krízy, krízy, ktorú ešte zhoršila Putinova vojna proti Ukrajine, ale to je niečo, čo sme mali riešiť už pred desiatkami rokov posunom ku klimaticky neutrálnej ekonomike. Európsky výbor regiónov bude na COP27 veľmi hlasný a bude pokračovať v práci na posilňovaní svojich aliancií na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni, aby dosiahol tento cieľ.“
Primátor Varšavy Rafał Trzaskowski poznamenal, že vďaka masívnej investícii do LED osvetlenia v uliciach hlavného mesta Poľska znížili spotrebu energie a tak aj verejné výdavky.
„Mnohé ďalšie európske mestá a regióny sa zaviazali implementovať udržateľné riešenia, ktoré urobia z miestnych komunít zdravšie a lepšie miesto na život. Preto požadujeme priame finančné prostriedky na uľahčenie práce miestnych a regionálnych orgánov pri urýchľovaní energetickej transformácie.“
Členka mestskej rady v Dubline Alison Gilliland si všíma, že ekosystémy sú poškodené a mnohé dopady klimatickej krízy sú už nezvratné.
„Nemôžeme dovoliť, aby vojna a energetická kríza zastavili spravodlivý prechod na čistejšiu a udržateľnejšiu planétu. Mestá a regióny potrebujú viac priamych financií a väčšiu podporu na dosiahnutie našich klimatických cieľov. Vyzývame všetkých členov Výboru regiónov, aby boli proaktívni pri presadzovaní svojich národných delegácií, aby sa v záveroch Rady výslovne zmienili o kľúčovej úlohe, ktorú v tomto prechode zohrávajú orgány na nižšej ako národnej úrovni.“
Kroky na zmiernenie klimatickej zmeny v Žiline
Zmena klímy sa aj v prostredí mesta Žilina prejavuje najmä zvyšovaním teploty vzduchu v letnom období, premenlivosťou úhrnov zrážok či striedaním suchých a krátkych daždivých období.
Samospráva mesta vstúpila do projektu, ktorý rieši znižovanie prehrievania urbanizovaných lokalít, napríklad početnou výsadbou stromov, doplnením mobilnej zelene na plochy, kde výsadba klasickej zelene nie je možná či vybudovaním zelenej strechy na budove mestského úradu. Pred budovou mestského úradu vznikol neveľký revitalizovaný priestor s lúkou a zeleňou.
K zmierňovaniu klimatickej zmeny prispejú vysadené časti lesa v Zástraní a revitalizácia vybranej plochy v rámci lesoparku Chrasť Samospráva nakúpila časť zberných nádob na zber biologicky rozložiteľného odpadu. V rámci projektu zrekonštruovala Materskú školu A. Kmeťa.
Prírodný park v Trnovom
V žilinskej mestskej časti Trnové vytvorili krajinní architekti oddychový priestor, ktorý rešpektuje prírodné vzťahy. Pojem park pritom ani neodráža jeho charakter.
Územie vzniklo rekultiváciou zanedbaného prostredia tak, že zásahy človeka je tu cítiť minimálne. O tom, že ste v parku svedčí len kľukatý drevený chodník, akési mólo, ktoré sa týči nad vodnými plochami a niekoľko novovysadených stromov. Stojí na močarine a priestor dokáže zachytiť a zadržať dažďovú vodu.
Park pôsobí veľmi prirodzene. Spoluautor projektu Matej Jasenka podčiarkuje, že do mokraďového ekosystému nechceli vstupovať agresívnymi stavebnými úpravami. A tak urobili len niekoľko zásahov, aby zrevitalizovali kedysi nevyužitý priestor.
„Snažili sme sa eliminovať betónovanie a prvky, ktoré by boli cudzie. Preto tu nájdete mlatové chodníčky bez obrubníkov. Cez mokraď vedie drevený chodník, ktorý je na agátových koloch. Viete tak prejsť krížom cez park ponad prirodzenú mokraď. Tým, že sa mokraď zrevitalizovala mulčovaním a kosením, vybehli pôvodné druhy rastlín, ako kosatec žltý,“ predstavuje na naše pomery netradičný park, v ktorom poletujú vážky a aj zlomený konár tu pôsobí autenticky.
Aktuálne v ňom nie sú žiadne lavičky, ani prvky, ktoré by pripomínali mestské parky.
„Všetko je na prírodnej báze, materiál je z okolia, to znamená, že uhlíková stopa projektu je minimálna. Snažili sme sa, aby údržba bola minimálna,“ pokračuje Jasenka.
Park zachytáva vodu
Priestor slúži ako vodozádržný systém. Keď tu na začiatku augusta poriadne napršalo, lokálne média zverejnili fotografie zaplaveného parku. Jasenka tvrdí, že keď bol na druhý deň skontrolovať situáciu, voda už bola vsiaknutá.
„Sú tu prirodzené depresie, do ktorých natečie voda a tá prirodzene vsiakne. Keby tam terénne depresie neboli, zrážková voda pretečie do regulovaného potoka. Takto prirodzene vsiaknu tisíce kubíkov zrážkovej vody,“ vysvetľuje zámer architekt.
Žilinský hlavný architekt Rudolf Chodelka je spokojný, že park zhmotňuje predstavu mesta, ako má vyzerať verejný priestor v čase klimatických zmien.
„Je to ekologické, moderné, odzrkadľuje najnovšie trendy a filozofiu toho, ako sa správať k prírode,“ poznamenal.
O päť stupňov chladnejšie
Práce na parku v Trnovom v hodnote asi 150-tisíc eur zaplatilo mesto Žilina. Projekt je súčasťou väčšieho projektu SK Klíma, ktorý rieši dopady klimatických zmien. V Žiline ho tvorí niekoľko projektov za 1,3 milióna eur, ktoré sa z väčšej časti financujú cez nórsky finančný mechanizmus.
Park ukazuje prirodzené riešenia oddychových zón v čase, keď už aj na Slovensku pociťujeme dôsledky klimatických zmien.
„Vo svete sa o klimatických zmenách hovorí už možno dvadsať rokov, akurát sme to nepočúvali. Ani my sme nenašli na úrade na stole materiály, ktoré by pripravovali na tieto zmeny. Toto je len prvý krok. Finančných prostriedkov, ktoré budú musieť ísť na podobné opatrenia bude musieť byť omnoho viac,“ upozorňuje primátor Žiliny Peter Fiabáne.
Krajinný architekt Matej Jasenka poukazuje na to, že na západe sú podobné prírodné zákutia súčasťou väčších parkov. Ľudí takéto miesta priťahujú ešte viac.
„Keby ste tu prišli v lete, je tu o 5 až 6 stupňov menej. Nie je tu nič vydláždené, mokraď má svoju vlhkosť, dokola je obrovské množstvo zelene a ľudia tu radšej trávia čas, lebo je tu príjemne,“ dodal.
