ŽILINA. Nezrovnalosti v normách a neaktuálnosť limitných hodnôt je zdrojom nejasností nielen pri projektovaní ciest a diaľnic, ale aj pri schvaľovacom procese. Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky (MDV SR ) preto požiadalo o revíziu štyroch noriem, ktoré vstúpia do platnosti začiatkom budúceho roka.
Nové normy sa približujú zásadám projektovania v zahraničí, predovšetkým v Českej republike, Nemecku a Rakúsku. Revíziu noriem rieši projektový tím Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline (SvF UNIZA) v spolupráci so Stavebnou fakultou Slovenskej technickej univerzity (SvF STU) a Dopravoprojektom a. s. Bratislava (DPP).
MDV SR požiadalo o revíziu STN 73 6101 pre projektovanie ciest a diaľnic, STN 73 6102 pre projektovanie križovatiek, STN 73 6110 pre projektovanie miestnych komunikácií a tiež STN 73 6100 pre názvoslovie v roku 2020. Odborníci z technických univerzít spolu so skúsenou projekčnou firmou spracovali nové normy, ktoré budú jednoduchšie a nastavia len základné rámce pre projektovanie. V súčasnosti sú v štádiu pripomienkovania aj spolu s technickými podmienkami, ktoré budú podrobnejšie definovať niektoré návrhové prvky a ich použitie.
Cieľom revízie je okrem odstránenia nedostatkov aj aplikovanie výsledkov výskumných aktivít a skúseností z projekčnej a stavebnej praxe, bezpečnostných auditov a inšpekcií. Zmeny v normách sa týkajú aj zásadných prvkov, napríklad návrhových období, ktoré projektový tím odborníkov zosúladil aj s etapovitosťou výstavby na 20 rokov a pre konštrukciu vozovky na 30 rokov.
„Normy definujú nové návrhové prvky, ktoré sa v zahraničí s úspechom používajú už niekoľko rokov a mali by priniesť zvýšenie komfortu jazdy a bezpečnosti cestnej premávky, ale zároveň rešpektovať aj optimálnosť investičných nákladov a zosúladenie slovenských noriem s európskym štandardom,“ povedal vedúci projektového tému Ján Čelko, rektor UNIZA.
Aké zmeny sú v revidovaných normách? Novým spôsobom je definovaná návrhová rýchlosť, ktorá je stanovená ako najvyššia dovolená rýchlosť, pre diaľnice 130 km/h, pre cesty 90 km/h, pre miestne cesty 50 km/h. Normy umožňujú na základe zohľadnenia priestorových podmienok zníženie alebo zvýšenie návrhovej rýchlosti až o ± 30 km/h. Do noriem pribudla nová kapitola Dopravná obsluha územia a modelovanie, ktorá obsahuje základné princípy návrhu vo vzťahu k územiu a tiež nový systém hodnotenia kvality dopravy.
V zmysle zmeny cestného zákona sú z noriem vyradené rýchlostné cesty ako samostatný druh pozemnej komunikácie, zostávajú ako kategória diaľnic len pre prípady, kedy na miestach určených pre cesty európskeho významu postačuje zúžený typ cesty, prípadne nebude ani výhľadovo potrebný plnohodnotný 4-pruhový profil a kapacitne bude postačovať dvojpruhová cesta.
Jednou zo zásadných úprav je aj zmena sklonu povrchu cesty, ktorý je v súčasnosti zdrojom horšieho odtoku vody a následne zvýšeného rizika dopravnej nehody. Zmeny sú aj v šírkach jednotlivých typov ciest, zavádzajú sa trojpruhové cesty so striedaním pruhov systémom 2+1.
Vzhľadom na zrušenie samostatnej križovatkovej normy je v nových normách projektovanie križovatiek rozdelené podľa základného druhu a typu križovatky. Do normy pre projektovania diaľnic sú navrhnuté spravidla križovatky mimoúrovňové, pre projektovanie ciest sú navrhnuté všetky druhy úrovňových križovatiek. Do normy pre projektovanie miestnych ciest sú zahrnuté všetky typy križovatiek, avšak so špecifickými parametrami miestnych ciest.
Rovnako ako pri cestách, tak aj pri križovatkách, je navrhnutý celý rad zmien a noviniek, týkajúci sa ich návrhových prvkov (vetvy, prieplety, kolektorové pásy, prídavné pruhy, sklony), ako aj vzájomnej vzdialenosti križovatiek. Novinkou pri projektovaní ciest je návrh pripájacieho pruhu na hlavnej ceste vľavo od priebežného jazdného pruhu.
Projektový tím zo Stavebnej fakulty navrhol všetky nové prvky na základe dlhoročných skúseností, vedeckých analýz, ale aj diskusií s partnermi, hlavne skúsenými projektantami z DPP. „Tvorba nových noriem je veľmi náročný a zložitý proces. Vytvorili sme podklady pre návrh bezpečnejšej a komfortnejšej budúcej dopravnej infraštruktúry, aj keď sme museli často čeliť snahe o znižovanie nárokov na kritériá bezpečnosti za účelom znižovania nákladov na budúcu výstavbu,“ dodal vedúci projektového tému Ján Čelko, rektor UNIZA.
