ŽILINA. Žilinská železničná stanica už dávno nie je miesto, kde by sa chcel človek zdržať viac ako nevyhnutne treba. Pôsobí zanedbane, neusporiadane a zlý dojem umocňuje vizuálny smog.
Cestujúci si v budove zo štyridsiatych rokov minulého storočia pre jej chatrný stav prestávajú všímať historické hodnoty a umelecké diela, ktoré ju zdobia. A nie je ich málo.
Žilinskú železničnú stanicu od architektov Františka Eduarda Bednárika a Ferdinanda Čapku len pred niekoľkými dňami vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Rozhodnutie ešte nie je právoplatné, no už čoskoro by funkcionalistická administratívna a výpravná budova mohla byť ďalšou pamiatkou s vyššou ochranou. Každý stavebný zásah do budovy, ktorá si už pýta zásadnejšiu rekonštrukciu, budú musieť odobriť pamiatkari.
Vlastníkovi budovy, Železniciam Slovenskej republiky, môže zmena statusu objektu priniesť komplikácie. Chystá totiž projekt obnovy budovy.
Nevyšli eurofondy, skúsia cez Plán obnovy
Cestujúci, ktorí využívajú priestory žilinskej železničnej stanice, sa dožadujú komfortu a služieb, ktoré patria do 21. storočia.
