Ich zámer zaujal nielen Slovensko, ale dokonca aj zahraničie. Čo ich viedlo k takémuto kroku a ako ho chcú využiť v nadchádzajúcich spojených voľbách?
Projektový manažér Roman Grešák a právnik Martin Píry sa podobne ako milión ostatných Slovákov nejeden raz dostali do zápchy pod Strečnom. Čoraz viac pri týchto kolónach začalo v ich okolí padať slovo tradícia. A tak vznikol nápad zapísať Zápchy pod Strečnom ako nehmotné kultúrne dedičstvo Slovenska (UNESCO).
Vzniklo to ako recesia, ale vy ste to zobrali vážne. Čo ste tým chceli dosiahnuť?
Píry: Základným cieľom bolo hlavne sústrediť pozornosť verejnosti, aby osud Žilinčanov a obyvateľov kraja nebol státie v kolónach. Kreatívnu formu sme si zvolili preto, lebo najviac dokáže znervózniť politikov a dokáže vyrušiť tých, ktorí sú zodpovední za tento stav.
Grešák: Už sme dosiahli minimálne to, že sa tento problém opäť pripomenul a to dosť výrazne. Minimálne jedno ministerstvo sa zápchami už musí zaoberať. Predpokladám, že sa to prehupne až do vlády. Smutné je, že je to problém asi všetkých vlád, ktoré tu doteraz boli a ani jedna ho nevyriešila. Bytostne sa pritom dotýka nielen Žilinčanov, ale celého Slovenska.
Nemáte pocit, že je to boj s veternými mlynmi, keďže tunel sa stavia takmer 30 rokov?
Grešák: Vlastne to je boj. Ale problémom tých veterných mlynov je, že stoja. A dúfam, že sme aspoň určitú silu vetra vyvolali, aby sa konečne pohli a aby sa dokončilo to, na čo márne čakáme už veľmi dlho.
Píry: Každá cesta začína prvým krokom. Keď sa všetci budeme báť ten prvý krok urobiť, tak o budúcnosti Žiliny a samosprávneho kraja môžeme iba snívať.
Roman GrešákAko myslíte, že nakoniec váš nápad dopadne?
Grešák: Ak dopadne zle, bude to dobre. Dúfame, že ak sa tým kompetentní budú zaoberať z hľadiska UNESCA, povedie to k dokončeniu tunela. Tým pádom náš návrh o zápis tradície pre nás dopadne zle (tradícia zanikne), ale pre všetkých ostatných dopadne dobre. A toto je cieľom tejto iniciatívy.
Píry: Niekedy aj cesta je cieľ. A ak sme mali za cieľ sústrediť pozornosť na to, čo trápi našich spoluobčanov, tak to dopadlo už teraz dobre.
Dostali ste sa tak do povedomia širokej verejnosti. Bol to zámer?
Grešák: Určite nie. Zámer bol dostať PROBLÉM do povedomia širokej verejnosti, čo sa nám, dúfam, podarilo.
Obaja v nadchádzajúcich voľbách kandidujete za poslancov mesta, Píry navyše aj do VÚC. Myslíte si, že ak vás zvolia, budete môcť nejakým spôsobom zápchy pod Strečnom ovplyvniť?
Píry: Sme si vedomí toho, že VÚC, ani mesto tu nemá kompetencie, ale ako poslanci sa môžeme pýtať a môžeme otravovať. A jeden z našich pilotných cieľov je pýtať sa a otravovať, až dokým to nebude hotové. Ako poslancov nás z ministerstva dopravy nevyhodia. A ak áno, priletíme komínom, dokiaľ nebude Strečno realizované tak, ako malo byť. Státie v kolónach je vada v systéme a nie pravidlo. Niekoľko rokov sa odborne venujem problematike samosprávy. Všade, kde samospráva funguje, je založená na prevzatí iniciatívy občanov – voličov a daňových poplatníkov, za veci verejné. Takže určite naše prevzatie iniciatívy v tejto veci malo význam.
Grešák: Skúsenosti s touto aktivitou určite využijeme a nielen vo voľbách. Všetko so všetkým súvisí. Nedostavaný tunel ovplyvňuje dopravnú situáciu v meste Žilina a bytostne sa dotýka napríklad konkrétne aj mestskej časti z môjho obvodu – Mojšovej Lúčky. Chcem, aby mali obyvatelia pohodové vchádzanie a vychádzanie domov, čo sa pri súčasných zápchach jednoducho nedá.
Martin Píry, vy kandidujete za volebný obvod Hájik. Na čo sa chcete zamerať?
Píry: Prioritou je určite otázka parkovania. Za posledné štyri roky mesto na tomto sídlisku vybudovalo NULA parkovacích miest, ale za to vybralo stovky eur na pokutách za parkovanie na Hájiku. Druhou pilotnou úlohou, ak by som bol zvolený, je spolupodieľať sa na riešení dopravnej situácie v meste a okolí, ktorá sa stáva charakteristickou zápchami a kolónami. V konečnom dôsledku je tu tretia úloha, a to je systémové budovanie zelenej infraštruktúry priateľskej k podnikateľskému prostrediu a rozvoju. Keď sa pozrieme do akýchkoľvek západných zahraničných miest, vidíme, že sa to dá. Mesto má byť priateľské k životnému prostrediu, a to má byť súčasne priateľské k rozvoju. Len pripomínam, že Žilina patrí do trojice najviac znečistených miest na Slovensku.
Martin PíryRoman Grešák, vy ste v trochu inej pozícii. Volebný obvod č. 8, za ktorý kandidujete, je zložený z ôsmich mestských častí. Nie je to veľa?
Grešák: Áno, volebný obvod č. 8 je najväčší. Jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol kandidovať na poslanca, je aj obrovská nelogickosť tohto obvodu. Jednotlivé mestské časti, ktoré sa v ňom nachádzajú, nespája ani voda, ani cesta. Dokonca sú oddelené dvoma priehradami. Sú to okrajové mestské časti a doterajšie vedenia mesta k nim pristupovali naozaj okrajovo. Pritom sú to jediné časti mesta, kde sa dá tvoriť budúcnosť. Tento obvod spolu tvorí 46 % plochy mesta Žilina. Je to obrovské číslo. A ak má niekam smerovať rozvoj, tak má smerovať tam, kde je miesto. Na sídliskách už paneláky medzi ďalšie paneláky nevopcháte.
Obvod je náročný aj tým, že každá táto mestská časť má vlastné problémy. Čo môžete priniesť zo svojich skúseností?
Grešák: V Žiline je akosi zvykom, že o okrajové mestské časti je aj okrajový záujem, ktorý spočíva v neriešení základných problémov. A to je napríklad dokanalizovanie. Je nonsens, aby sa títo občania museli so svojím „hovienkom“ stretnúť takpovediac dvakrát – keď ho spláchnu a keď neskôr musia vytiahnuť žumpu. Okrem iného je tu slabé pokrytie internetom v časoch, keď už všetci majú optiku. Aj slabé a nedostatočné zohľadňovanie potrieb mestských častí v územnom pláne, ktorý sa teraz bude musieť meniť. Buď tie doplnky budú zohľadňovať realitu, alebo nebudú. A za to sa bude musieť niekto postaviť. Som to napríklad ja. Od príchodu eurofondov na Slovensko, v tejto oblasti pracujem. A pasivita mesta pri reagovaní na výzvy je na môj vkus až veľmi veľká - nereaguje sa, nezohľadňujú sa požiadavky mestských častí. Keď sa ale nežiada, tak sa ani nedostane. Hovorí sa, že nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie... tak ja chcem byť ten hlas, ktorý to tam dosť nahlas povie. Jednoducho, zaslúžime si viac!
Jednou z vašich vízií je dostať Žilinu do roku 2022. Čo to presne znamená?
Grešák: Zjednodušene povedané, reálne v tomto roku, kde je všetko moderné, nie sme. Skoro po všetkých stránkach sa tu nenachádzame. A občania nedostávajú to, čo by si v roku 2022 zaslúžili.
Píry: Naše volebné obvody majú rozdielne problémy. Ale realita pre celé mesto a aj región je, že vplyvom politického hašterenia a zbytočných hádok, sme uviazli v časovej slučke niekde v minulom storočí a dnes zďaleka technológiami, prístupom verejných služieb a budovaním mesta, Žilina jednoducho nie je v roku 2022. Ak sa nám s Romanom podarí minimálne nápadmi, myšlienkami a iniciatívami dostať Žilinu vpred, bude to veľký úspech.
ROMAN GREŠÁK (53 r.)
Projektový manažér, ktorý má bohaté skúsenosti s kultúrnymi podujatiami a zameriava sa na projekty prospešné komunite s možnosťou čerpania eurofondov a dotácií.
Vo voľbách do samosprávy mesta Žilina kandiduje na poslanca vo volebnom obvode č. 8 (Brodno, Budatín, Mojšová Lúčka, Považský Chlmec, Strážov, Vranie, Zástranie, Zádubnie).
MARTIN PÍRY (46 r.)
právnik, okrem iného sa viac ako 20 rokov venuje na expertnej úrovni slovenskej a európskej legislatíve v oblasti stavebného práva, životného prostredia a samosprávy.
V nadchádzajúcich spojených voľbách kandiduje na post poslanca do Mestského zastupiteľstva v Žiline za volebný obvod č. 5 - Hájik. Je aj kandidátom na poslanca do samosprávy Žilinskej župy.
Objednávateľ: Daniel Martin, Bôrická cesta 107, 010 01 Žilina
Dodávateľ: Petit Press, a.s, Bratislava, IČO: 35970253
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ. Viac informácií na: https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
