ŽILINA. Sú legendou na žilinskej hudobnej scéne. Skupina AYA oslavuje tridsiatku spoločným koncertom so Štátnym komorným orchestrom Žilina pod taktovkou Adriana Kokoša. Gitarista MÁRIO TOMÁNEK stál pri skupine od jej zrodu. V rozhovore vysvetľuje, prečo je dnes ťažké vypredať rockový koncert, ale aj prečo prijali ponuku hrať na koncerte pre Ukrajinu.
Spojenie rockovej hudby s orchestrom je vždy atraktívne. Za akých okolností vám napadlo, že svoju tridsiatku oslávi AYA takto?
Vrátim sa o päť rokov naspäť. Pri dvadsaťpäťke sme vymysleli prvý takýto väčší koncert na Mariánskom námestí v Žiline. Pozvali sme veľa hostí, bol tam Paľo Hammel, Peter Cmorik, Zuzka Smatanová, Tomáš Bezdeda, Jaro Gažo. Premýšľali sme, čo môže dať kapela svojim fanúšikom pri výročí. Buď nejaký nový nosič, alebo koncert. Nové CD nám vychádza 24. septembra a ešte sme chceli, aby sme odohrali aj koncert, ale aby nebol taký istý, ako pred piatimi rokmi.
Ani neviem, kto to v kapele povedal, že predsa tu v Žiline máme Štátny komorný orchester, a že by sme to mohli skúsiť spojiť. Všetci sme si povedali, že je to veľmi dobrý nápad, že žilinská skupina môže so žilinským orchestrom urobiť veľmi dobrý koncert. Spojiť dva svety, svet rockovej muziky a klasickej hudby, je zaujímavé, nie sme v tom určite prví, veľa kapiel to už urobilo, ale hneď sme sa toho všetci chytili.
Viac vlakov i zmeny v doprave. Rekonštrukcia železníc spôsobí v Žiline dopravný chaos Čítajte
Ako na tento nápad reagoval riaditeľ Štátneho komorného orchestra Žilina?
Koncom minulého roka sme sa telefonicky dohodli, že sa stretneme niekedy v januári. Jemu sa ten nápad páčil, a že už podobný koncert v minulosti robili. Pri 25. výročí sme mali pri niektorých skladbách sláčikové kvarteto a dychovú sekciu Balkansambel. Vtedy sme potrebovali urobiť partitúry a vyaranžovať to. Robil to Marek Pastirík a keďže sa nám to veľmi páčilo, tak sme ho opäť oslovili. Tentoraz si ale na pomoc prizval aj Adriana Harvana z Košíc, talentovaného a vychyteného muzikanta a spoločnými silami nádherne zaranžovali a rozpísali partitúry pre celý orchester.
Hudobníci z orchestra sú profesionáli, ktorým stačí dať noty a svoje party zahrajú aj z listu. Ako prebiehajú skúšky? Je medzi vami správna chémia?
Nebudete mi veriť, ale my sme ešte spolu nehrali. (smiech) Ubezpečili nás, že, keďže je koncert v stredu, tak stačí, ak si dáme v utorok dvojfázovú skúšku dopoludnia a popoludní. V stredu ráno si dáme generálku a večer hráme koncert. Sú to ťažkí profíci.
AYA. (zdroj: Archív skupiny AYA)
Nemáte z toho obavu?
Máme. (smiech) Dirigent Adrián Kokoš nás ale upokojil, že si máme hrať svoje, ako vieme a ostatné máme nechať na ňom. Tak si myslím, že to bude skvelé a verím, že tá chémia bude určite fungovať.
Prečo takých koncertov, alebo koncertných šnúr už nie je veľa v našom prostredí? Nemajú ľudia o ne záujem?
Robiť turné je ťažké predovšetkým z ekonomického hľadiska. Bez pomoci sponzorov je to nemožné. Na jednej strane je koncertov málo, ale keď sa na to pozeráme z iného pohľadu, je ich veľa.
