Pôsobenie súčasného vedenia vidí ako obdobie premárnených príležitostí v čase, kedy sa treba posunúť dopredu a urobiť kus práce v oblasti dopravy, rekonštrukcií ciest, infraštruktúry, vylepšiť zdravotnícku starostlivosť a služby občanom. V rozhovore Igor Choma hovorí aj o svojich skúsenostiach v pozícii generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti a primátora mesta Žilina, kde pôsobil dve volebné obdobia.
MOJA PROFESIA – STAVBÁR
V rodnom liste máte napísaný Martin. Verejnosť vás ale vníma ako Žilinčana. Kedy ste sa ním stali?
Žilinčanom som odjakživa, až na to, že moja mama sa v čase pôrodu nachádzala bližšie k Martinu ako k Žiline. Moji starí rodičia totiž žili v Lipovci pri Vrútkach.
Za svoju životnú profesiu ste si zvolili stavbárčinu. Prečo?
Celé pokolenia mojich predkov boli stavbári. Prastarý otec bol z Liptovského Petra a bol jedným z liptovských murárov, ktorí sa podieľali na výstavbe parlamentu v Pešti na prelome 19. a 20. storočia. Starý otec bol takisto murár, otec stavebný inžinier, starší brat takisto. Takže som mal stavbársku profesiu asi predurčenú.
Kto, respektíve čo, vás najviac motivovalo pre voľbu tejto profesie? Bolo rozhodnutie ísť študovať SVŠT jednoznačné, alebo ste zvažovali aj iné alternatívy?
Rozhodnúť sa pre Stavebnú fakultu SVŠT bolo určite predovšetkým o tom, že som k tejto profesii odjakživa inklinoval.
Vaša kariéra má viacero zaujímavých bodov – od Váhostavu cez pôsobenie v Nemecku či Rusku až po post generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a pozíciu splnomocnenca vlády pre výstavbu nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry. Prečo je vo vašom profesijnom životopise téma dopravy taká dôležitá? Čím si vás táto oblasť získala?
K doprave, či dopravným stavbám, som sa dostal vlastne až pri pôsobení v NDS. Mojou špecializáciou boli vodohospodárske stavby, diplomovú prácu som robil na katedre geotechniky. Preto som aj po škole nastúpil na stavbu Vodárenskej nádrže Nová Bystrica na Kysuciach, potom na vodovod od Hričova po Lietavu. Nasledovali priemyselné a pozemné stavby v Nemecku, infraštruktúrny projekt v Rusku. Ďalej som pôsobil v manažérskych funkciách na Slovensku až po rok 2006, kedy som prišiel do NDS. Tu bol môj prvý a osudový kontakt s dopravnou infraštruktúrou. A to nielen z pohľadu výstavby, ale aj plánovania, inžinierskej prípravy, dopravných stratégií. Oblasť dopravy je naozaj rozsiahla, mnoho vecí som sa musel naučiť, ale ciele boli vládou jasne zadefinované. Bolo treba problémy riešiť, posúvať sa, pripravovať, stavať a dokončovať rozrobené. Výsledkom môjho pôsobenia v NDS bolo 157 kilometrov diaľnic odovzdaných do užívania a ďalších 45 km rozostavaných.
Na dôležitých riadiacich postoch a vo vrcholných manažérskych funkciách pracujete prakticky od skončenia vysokej školy. Čo je podľa vás pri ich výkone dôležité? Akú osobnostnú výbavu musí mať človek, aby bol dobrým manažérom?
Vychádzajúc z mojich skúseností si myslím, že človek v takýchto funkciách musí byť odborne zdatný, zanietený pre vec, dostatočne razantný a tvrdý, na druhej strane empatický a spravodlivý.
Čo považujete za svoj najväčší pracovný úspech?
V oblasti diaľnic je to určite výstavba úseku Sverepec – Vrtižer (teda Považská Bystrica), ktorú sa podarilo pripraviť a zrealizovať za necelé štyri roky. V oblasti riadenia krajského mesta je to určite jeho finančné oddlženie, zastabilizovanie a realizácia veľkých investičných projektov, obnova kompletného vozového parku a ďalšie.
V ktorej fáze svojho stavbárskeho života ste boli najšťastnejší?
Určite to bolo obdobie v Národnej diaľničnej spoločnosti, pretože bolo za mnou vidieť hmatateľné výsledky.
A kedy ste si povedali: Toto som radšej nemal zažiť?
Vo svojom profesionálnom živote som si to asi nepovedal, aj keď boli zlé dni, týždne...Pretože, ak život prináša problémy (a on ich naozaj nezriedka prináša), nemáte inú možnosť, len ich prekonať, ak chcete ísť ďalej. A toto je zakaždým skúsenosť, ktorá z vás robí silnejšiu osobnosť.
Aké je to, keď človek podstatnú časť svojho pracovného života robí to, čo vyštudoval?
Skvelé. Ak sa niekomu pošťastí robiť to, čo vyštudoval a má navyše z toho vnútornú radosť, pocit využitia, naplnenia akéhosi poslania, je to úžasný pocit. Aj z toho, že je, alebo bol v nejakom čase, pre spoločnosť užitočný.
Napĺňa vás to?
Rozhodne áno.
ČO MI DALA POLITIKA
Po vstupe do strany SMER-SD, ste v nej dodnes. Stali ste sa poslancom Národnej rady SR a primátorom Žiliny. Čo bolo podnetom pre tento váš posun?
V prvom rade to boli výsledky parlamentných volieb, ktoré som nečakal, a ktoré ma zaskočili. Bol som na kandidátke poslancov do NR SR za stranu SMER-SD a dostal som sa do parlamentu, ale bolo mi ľúto, že som nemohol pokračovať v rozpracovaných projektoch výstavby diaľnic. Samozrejme, že k môjmu odvolaniu z pozície generálneho riaditeľa NDS došlo veľmi krátko po nástupe novej – pravicovej vlády. Ale život išiel ďalej a chcel som byť užitočný. Zdalo sa mi preto v tom čase logické pokračovať vo verejnej funkcii, kde by som vedel využiť svoje schopnosti. Kandidatúru na primátora mesta som teda prijal bez dlhého váhania, voľby prebehli a dostal som výraznú podporu občanov Žiliny.
Politika nie je niečo, čo by väčšina Slovákov vnímala bez výhrad. Ako ju vnímate vy?
Ani ja ju nevnímam bez výhrad. Ale na niektoré veci sa človek musí pozerať s nadhľadom a pochopiť, že nie je stredobodom vesmíru, a že mnoho vecí rieši normálna diskusia. Chápem aj pohľady väčšiny Slovákov, pretože podaktorí politici nie sú hodní svojej pozície, zneužívajú svoju moc, a to Slováci nevedia odpustiť. Zároveň potom hádžu všetkých do jedného vreca – čo politik, to zlodej. Ale nie je to tak. Slušných ľudí v politike je podstatne viac ako vagabundov.
Za akých okolností by sa mohli politici a politická práca na Slovensku zmeniť a stať sa akceptovanou ako fenomén, ktorý je pre život ľudí naozaj prakticky prínosný? Čo treba pre to urobiť?
To je práca na veľa rokov. Treba, aby občania v samosprávnych voľbách volili morálne čistých a spravodlivých ľudí, a že takisto strany v parlamentných voľbách dajú na svoje kandidátky kandidátov, ktorí majú reálne morálne predpoklady. Dnes je tomu naopak, posledné voľby nepriniesli do politiky len ľudí vzdelaných, čestných a pracovitých, tých je žiaľ menšina. Tento trend môže zvrátiť len zmena volebného zákona a zmena počtu volebných obvodov až na úroveň regiónov, teda tak, aby voliči svojich kandidátov volili na základe ich charakteru.
"Veľmi rád si spomínam na stretnutie s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom, otvárali sme Rosenfeldov palác zrekonštruovaný počas môjho primátorovania."Počas svojho pôsobenia v národnej rade ste sa venovali verejnej správe a regionálnemu rozvoju. Témam, ktoré sa vo svojom výkone dotýkajú života každého z nás. Čo ste vtedy riešili a s akým výsledkom?
Ťažko hovoriť o konkrétnych výsledkoch, pretože výbor ako taký sa venuje len legislatívnym návrhom vlády či poslancov týkajúcich sa týchto oblastí s možnosťou odporúčať alebo neodporúčať plénu ďalší postup. Je to skôr technická práca. Tá legislatívna – zásadná časť, prebieha v rokovacej sále, kde majú poslanci možnosť meniť, doplňovať alebo redukovať jednotlivé návrhy zákonov.
Bola pre vás poslanecká práca prínosom? Ako ju vnímate teraz, s odstupom času?
Ak hovoríme o prínose pre spoločnosť, tak dúfam, že bola prínosom. Práca v parlamente je predovšetkým o podpore vládnej strany či koalície. Ak má táto dobrý program a pripravuje kvalitné návrhy legislatívy, záleží v absolútnej miere od disciplíny koaličných poslancov, aby tieto návrhy podporili. A niekedy ide o každý hlas. S odstupom času vnímam poslaneckú prácu ako na jednej strane mimoriadne potrebnú pre spoločnosť, na druhej mimoriadne náročnú pre každého poslanca.
Dve volebné obdobia ste boli primátorom Žiliny. Prečo nie dlhšie?
Do tretieho som sa rozhodol nekandidovať, vrátil som sa do súkromného sektora ako vrcholový manažér, kde pôsobím dodnes. Päť rokov som bol svedkom nevyužitého potenciálu Žilinskej župy, a tak som sa rozhodol kandidovať na predsedu Žilinského samosprávneho kraja. Táto práca nie je o aktivizme, je to o manažovaní. Náš kraj má na viac!
Mnohí voliči hodnotia vaše pôsobenie na žilinskej radnici ako jedno z najúspešnejších v novodobej histórii samosprávy krajského mesta. Súhlasíte?
To sa musíte asi spýtať Žilinčanov – voličov, ktorí ma hodnotia. Pri všetkej neskromnosti si myslím, že som urobil so svojím tímom kus dobrej práce. Výnimočná bola táto práca aj v tom, že som bol 8 rokov pod každodenným priamym dohľadom občana. Takisto je výnimočná v tom, že sa s občanom stretávate osobne a takmer dennodenne. Toto je mimoriadne dôležitá časť práce primátora.
Ako ju hodnotíte teraz, po rokoch? Bol to z vašej strany dobrý krok v politickej kariére?
Bezpochyby áno. Pre mňa to bola obrovská skúsenosť a škola o samospráve. Dnes viem, o čom je mesto či samosprávny kraj.
Ak by ste mali ľuďom pripomenúť, čo sa vám podarilo v krajskom meste vyriešiť, ktoré tri veci/témy by to boli?
Oddlženie mesta (hrozila nútená správa štátu) a finančné zastabilizovanie, kompletná výmena autobusov a trolejbusov MHD, úplná generálna rekonštrukcia verejného osvetlenia, bezplatná MHD pre všetkých občanov okrem pracujúcich.
Teraz sa do politiky vraciate. Čo je dôvodom?
Keď som odchádzal, tak s vedomím, že naši následníci to budú robiť aspoň tak dobre, ako my. A to by bolo fajn. Po pár rokoch vidno, že som bol veľký optimista. Čo sa týka kraja, tam vnímam pôsobenie súčasného vedenia ako obdobie premárnených príležitostí.
PREČO KANDIDUJEM
Uchádzate sa o funkciu predsedu Žilinského samosprávneho kraja. Ak by ste boli úspešný, čo by ste urobili ako prvé?
Neviem, čo by bolo prvé a čo druhé. Ale v každom prípade by som rád ihneď prehodnotil rozpočet na rok 2023, zachytil všetky možnosti na čerpanie európskych fondov, ak sú pripravené nejaké projekty. Popri tom nastavil zamestnancov tak, aby boli schopní svižne plniť úlohy, ktoré budem dávať. Nechystám sa robiť žiadne personálne čistky, ako už teraz o mne rozširujú zlé jazyky. Neurobil som to na Mestskom úrade v Žiline a neurobím to ani na župe. Nevidím v tom logiku, veď gro šikovných zamestnancov sú tí, ktorí na kraji pracujú ešte z čias županovania podpredsedu našej strany Juraja Blanára. Sú to iba výmysly konkurencie. A tento princíp bude platiť aj na všetky organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC.
Čo sa vám na výsledkoch riadenia kraja páči? A čo nie?
Toho, čo sa mi páči nie je veľa. Podstatne viac je toho, čo sa mi nepáči. Uvediem aspoň dva prípady. Spackaný medzinárodný tender na krajskú autobusovú dopravu. Sú to premrhané milióny eur. Za päť rokov nebola schopná súčasná županka spustiť integrovanú dopravu, aby ľudia mohli cestovať efektívne, to znamená ľahko pri prestupovaní na jeden lístok všetkými autobusmi a vlakmi na území kraja, tak ako v Bratislave. Predchádzajúce vedenie jej zanechalo kompletnú prípravu.
Je Žilinský kraj dobrým miestom pre život?
Jednoznačne áno. Ja osobne považujem Žilinský kraj aj za najkrajší.
Čo mu chýba, aby takýmto miestom naozaj bol?
Vždy sa dá niečo vylepšovať, skvalitňovať. Určite treba urobiť kus práce v oblasti dopravy, rekonštrukcií ciest, dostavby infraštruktúry. Vylepšiť zdravotnícku starostlivosť a služby občanom tam, kde sa mu ich nedostáva.
Ako tomu chcete napomôcť?
Viem využiť svoje skúsenosti poslanca kraja, primátora mesta, ktorým som bol osem rokov. Zapojiť zdravý sedliacky rozum, vyžadovať od ľudí výkon a používanie hlavy pre osoh kraja, nie pre osoh svoj vlastný.
Ak by ste mali niekoľkými vetami zhrnúť, prečo by vás ľudia mali voliť, ktoré by to boli?
Mám dlhodobú skúsenosť z riadenia krajského mesta, čo je riadeniu kraja veľmi príbuzné. Mám skúsenosti z výstavby diaľnic a ciest, bol som krajským poslancom, poznám prostredie. A neskromne si myslím, že viem byť lídrom, ktorý dovedie kraj do želaného stavu.
Povedzte úprimne: Prečo by si na funkciu žilinského župana mali občania vybrať práve vás?
Kraj je zložitý mechanizmus. Preto potrebuje vo svojom vedení dobrého manažéra, ktorý sa bude vedieť obklopiť odborníkmi, aby v kľúčových témach rozvoj kraja nezlyhal. Toto uprednostňujem a verím, že to platí aj na rozumných voličov.
"Rodina je pre mňa veľmi dôležitá, veľkú radosť mi robí vnučka Karolínka."NIELEN PRÁCOU JE ČLOVEK ŽIVÝ
Aký ste manažér či samosprávny politik, ľudia už vedia. No väčšina z nich nevie, aký ste človek. Pokúsite sa to sformulovať?
To je ľahká otázka, ale ťažká odpoveď. Hovoriť o sebe je vždy najťažšie, lebo akokoľvek úprimne to myslíte, vždy to bude vyzerať ako samochvála. A samochvála smrdí.
Čo vás v pracovnom, ale aj súkromnom živote najviac motivuje? Ktoré veci vás nakopnú, ktoré zabrzdia?
Sú to práve výzvy, ciele, ktoré si dávam, štartujú ma k výkonom vedúcim k ich splneniu. Ak niekto povie, že to sa nedá, hľadám cestu, ako sa dá. A opäť tu platí, že kto chce, cestu si nájde. Sú veci, ktoré ma môžu pribrzdiť, ale nie zastaviť – ľudská lenivosť, neochota a najviac ľudská hlúposť.
Máte veľa priateľov?
Ako to už býva, veľa priateľov sa vytratilo v momente, keď som odišiel z politiky. Ostali iba tí ozajstní a viem ich porátať na prstoch svojich rúk. Ale tí stoja za to.
Čo pokladáte v práci, v rodine, vo vzťahoch za najdôležitejšie?
Priamu reč bez klamstva, pochopenie, toleranciu ku chybám druhého.
Boli ste niekedy zo seba sklamaný?
Sú momenty v živote človeka, kedy si uvedomí, že niečo mohol urobiť či povedať inak. A také boli aj v mojom živote. Ale nepamätám si na moment, kedy som sklamal sám seba.
A mali ste aj taký zážitok, za ktorý by ste si dali vyznamenanie?
Nemyslím si. Je to otázka pohľadu. Niekto by si dal medailu za to, že pomohol raz v živote umyť svojej žene okná. A niekto by si ju nedal ani za to, že možno zachránil niekoľko ľudských životov tým, že daroval 20-krát dobrovoľne krv.
Ste fanúšik čítania? Aká kniha vás v ostatnom čase zaujala? A film?
Áno, čítam rád, keď mám čas. Naposledy niečo z japonskej literatúry – Haruki Murakami – Hon na ovcu. Ale veľmi rád čítam Dominika Dána. Na film si nájdem čas častejšie, mojimi naj filmami sú stále Forrest Gump, Zelená míľa, Pelíšky. Ale pozriem rád čokoľvek okrem marveloviek.
Sledujete politické diskusie? Vedia vás zaujať?
Samozrejme. Ak ste politik, musíte. Ak už nie ste politik, mali by ste, aby ste sa udržali v obraze.
Ste ženatý, máte deti. Viete sa postaviť aj k sporáku? Alebo nebodaj k vysávaču?
Samozrejme. Rád varím jedlá z mäsa. Gulášiky, sviečkovú na smotane, steaky... Vysávač nie je môj veľký kamarát, ale ak sa nedá inak, viem s ním slušne narábať.
Ste aj doma manažérom? Máte na to čas?
Neviem, či manažérom, ale nohavice v našej rodine nosím ja. Snažím sa akceptovať názory mojich žien – manželky, dcér, mamy. Mojím jediným mužským spojencom je pes Bono.
Čím je pre vás domov, rodina?
Miestom, kam sa vždy rád vraciam. A je jedno či po dvoch hodinách, dvoch dňoch.
Viete oddeliť prácu od súkromia?
Áno, túto vlastnosť som zdedil po otcovi. Zavriem dvere domu a okamžite zabudnem na prácu. Žiaľ, funguje to aj naopak.
"Po rokoch som sa vrátil k hraniu v rockovej skupine, je to pre mňa neskutočný relax."Vaším koníčkom je harmonika, gitara, motorka. Ako ste sa k nim dostali? Prečo práve hudba a motorkárska sloboda a nie niečo iné?
Hudbu mám asi nejako v krvi, vychodil som ĽŠU v hre na akordeón. Počas štúdia na gymnáziu som sa dostal ku gitare, naučil som sa hrať, dokonca sme si so spolužiakmi založili hudobnú skupinu. No a motorka – to je kapitola sama o sebe. Áno, je to o voľnosti. Neviem to asi správne popísať, ale zo sedla motorky cítite a vidíte svet úplne inak. Ročne najazdím okolo 10-tisíc kilometrov.
Spomínali ste kapelu. Ešte spolu hráte?
Po tridsiatich rokoch sme sa dali znovu dohromady a pravidelne už desať rokov si raz za týždeň ideme zahrať, niečo nové nacvičiť a dvakrát do roka zakoncertovať. Neskutočný relax. Názov skupiny vznikol v čase, keď som bol primátor, takže Primadoors.
Sú tieto záujmy pre vás dostatočným relaxom, alebo prekvapíte aj iným koníčkom?
Otec ma od malička viedol k poľovníctvu, mám rád prírodu i lov so všetkým, čo k tomu patrí. Poľovný lístok som dostal, myslím, v roku 1986.
Ktoré miesto v Žilinskom kraji je vaším najobľúbenejším?
Nemám len jedno obľúbené. Náš kraj je priestor s nespočetným množstvom krásnych kútov. A i napriek tomu, že som ho schodil už krížom krážom, ani zďaleka som nevidel všetky.
Objednávateľ: WINSTON & PARTNERS s.r.o., Zámocká 12, 811 01 Bratislava, IČO: 35 827 335
Dodávateľ: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 790 253
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ. Viac informácií na: https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
