ŽILINA Poznajú sa už osemnásť rokov. „Náš vzťah je dospelý, môžeme spolu začať piť a fajčiť,“ smejú sa herečky Mestského divadla Žilina Barbora Švidráňová a Iveta Pagáčová.
Odjakživa mali vo zvyku baviť sa spolu o zvláštnych veciach, o takých, ktoré bežne ženy na káve neriešia. Spojili svoje herecké nadanie, zmysel pre humor a pridali tieto zručnosti k svojim bežným rozhovorom. Tak vznikol ich podcast, ktorý napriek kontroverzným témam prekročil hranicu 200 tisíc počutí.
Keby ste mali niekomu, kto v živote váš podcast nepočul, vysvetliť o čom je, čo by ste mu povedali?
BŠ: O živote. So všetkými strasťami aj radosťami. O sebapoznaní.
IP: Mne sa páčilo ako nám jeden týpek z Talianska napísal, že sme ezodrbny. Je to možno ostrý výraz, pretože som pochopila, že vo svete je už aj slovo ezoterika nadávkou. Raz sme boli s Baškou na duchovnom festivale. Dovolila som si tvrdiť, že sme v ezoterických kruhoch a jednej pani, ktorá sa tomu zrejme venuje roky, sa to strašne dotklo. Začala mi veľmi intenzívne vysvetľovať, že slovo ezo je už vlastne zlé. Ale v tom slove ezodrbny sú dve slová, ktoré zahŕňajú strašne veľa. Jedno zahŕňa spiritualitu, to druhé citlivú ženu, ktorá veľa rozpráva a sama hľadá odpovede na vyliečenie svojich boliestok.
Radoslav Židek sa druhýkrát narodil. Pri leteckej nehode zlyhala technika Čítajte Takže ten dôvod, prečo ste sa práve vy dve začali venovať týmto témam v podcaste bol ten, že ste sa o takých veciach bavievali dávno predtým?
BŠ: Bavili sme sa o tom už v súkromí, nejako prirodzene sme sa rozprávali a vždy nás to tak nejako zavialo inde ako len na zem. Tie bežné veci sme rozoberali z iného pohľadu. Povedali sme teda, prečo to neskúsiť, keď si tak dobre rozumieme. Veľmi dobre sa poznáme. Vieme o sebe takmer všetko a vždy sa máme o čom baviť. Oslovili ma zo ZAPO – Zábava v podcastoch. Chalani robili kedysi v rádiu Expres, keď som tam spievala džingle. Na jednom rozhovore ma počuli rozprávať, keď som sa s Evitou bavila o takýchto inších veciach. Ich to zaujalo už ako téma a navrhli mi, či by som nechcela mať vlastný podcast. Asi pol roka trvalo, kým som sa odhodlala, že teda okej, idem do toho. Otázkou ostávalo, že s kým.
V článku sa dozviete:
- Aké to je hovoriť v dnešných časoch o spiritualite verejne?
- O tom, že slovo ezo je už nadávka
- Čo na spiritualitu hovorí staršia generácia?
- V čom je kúzlo podcastu BUBUBU a ako sa k nemu herečky dostali?
IP: Tak kto iný to s ňou mal robiť, keď nie ja. Vôbec ma neprekvapuje, že to je tak ako to je. Bolo to aj pre mňa dosť odvážne. Keď sme sa s Baškou začali baviť, že by sme išli týmto smerom. Presne kvôli tomu, že niektorí ľudia, ktorí o tom chceli hovoriť, skončili na okraji spoločnosti. Veľmi to precítili, veľmi sa chceli otvoriť, veľmi chceli byť úprimní a neustrážili to, že predsa len žijeme v nejakom systéme. Toho sme sa trošku báli. Tak sme si zvolili tú svoju cestu, ako k tomu budeme pristupovať. Dnes si myslím, že to vôbec nie je problém. To, čo naozaj predstavuje problém je, že človek by mal rozprávať o veciach, o ktorých naozaj niečo vie.
BŠ: O veciach, ktoré si zažil. Alebo aspoň o skúsenostiach, ktoré má. Že to nie je len načítané z nejakých kníh, ale že vedome na sebe nejakým spôsobom pracuje. Či už cez to psyché, cez tú mentalitu alebo duchovnú stránku. Je dôležité, že má nejaké zážitky. Ja mám tiež načítaných plno kníh, ale mimozemšťana som ešte nevidela, tak o ňom nemôžem toľko rozprávať. Raz sa mi snívalo, že mi niekto vyčítal, ako môžem o spirituálnych galaktických veciach hovoriť, keď som v živote mimozemšťana nevidela. A ja som mu na to odpovedala, že ty si Ježiša tiež nevidel a veríš v neho. Celá táto téma je na hrane, ale v podstate každá viera a jej filozofia má jediný cieľ, a to je žiť v láske a šťastí. K tomu všetci smerujeme. Ako sa tam dostaneme, je už na každého výbere.
