ŽILINA. Keď na historickom Mariánskom námestí v Žiline odhalili po roku a pol prác fasádu obnoveného Kostola Obrátenia svätého Pavla s kláštorom, pre mnohých bol návrat k jezuitskej bielosivej farebnosti prekvapením.
Práce na jednej z ikonických budov, ktorej nikto nepovie inak ako Sirotár, by sa mali skončiť v novembri.
Predchádzali im roky intenzívnych príprav, pamiatkového výskumu, hľadania historického výrazu a najmä zháňania financií. Všetky tieto činnosti posledné štyri roky koordinuje kapucín kňaz Tomáš Fusko.
Obnove Sirotára sa venuje na plný úväzok a ukončením prác sa jeho misia v Žiline pravdepodobne skončí.
Priznáva, že obnova barokového, pôvodne jezuitského kláštora a kostola, je pre bratov Kapucínov pomerne veľký projekt, ktorý obmedzuje ďalšie ich aktivity. Bez príspevkov darcov by práce nedokázali urobiť.

Obnova Sirotára sa chystala mnoho rokov dozadu. Čo bolo impulzom, ktorý veci pohol dopredu?
Tento priestor vymenil už mnoho predstavených, nakoľko ho máme v správe a bol v havarijnom stave a každý niečo pre obnovu Sirotára urobil.
Keď som prišiel do Žiliny v roku 2016, boli už mnohé veci rozbehnuté. V tom čase už bol ukončený reštaurátorský výskum. Ja som prebral na seba veci a zoznamoval som sa s prostredím. Nasadol som do rozbehnutého vlaku.
Projekt nabral dynamiku od roku 2018, keď sme sa do toho spolu s miestnymi odborníkmi vyslovene obuli. Pomohlo nám, že na ministerstve kultúry sa objavili finančné výzvy na kompletnú obnovu národných kultúrnych pamiatok. Suma, ktorú sa nám podarilo získať, bola vhodná, aby sme opravili naraz veľkú časť objektu a nerobili to po kúskoch.
Byrokratická príprava projektu bola zdĺhavá, ale aj potrebná, aby sme si určili, čo chceme a koľko môžeme preinvestovať. Keď prišla výzva, boli sme už pripravení, aby sme vstúpili do projektu naplno.

Od štátu ste získali takmer 900-tisíc eur. Od začiatku ste vedeli, že to nebude stačiť. Ako sa zmenil rozpočet v posledných mesiacoch, keď ceny materiálov a stavebných prác prudko rastú?
Pandémia i vojna na Ukrajine ovplyvňujú aj nás finančne, ale aj prístupom k materiálom, pretože na niektoré čakáme dlhšie, ako bolo zvykom. Začali sme na rozpočtovanej sume 1,09 milióna eur a teraz sme na sume zhruba 1,34 milióna eur. Asi 65 percent získame z ministerstva kultúry a 35 percent zháňame my, Kapucíni na Slovensku, ako investor zo zbierok veriacich, sponzorov a je tam aj vklad z našich zdrojov.
Momentálne ešte potrebujeme pozháňať vyššiu sumu, ale verím, že sa nám to podarí. Od získania grantu prešlo asi trištvrte roka verejného obstarávania. Je to tak dlhý čas, kým sa dospeje k zmluve so zhotoviteľom, že aj keby nebola kríza, aj tak sa sumy zmenia.
Dofinancovanie prác je najmä na pleciach darcov. Sú ochotní prispievať na takéto projekty, aj v súvislosti s tým, že v Žiline sa v rovnakom čase robí aj obnova Katedrály Najsvätejšej Trojice?