ŽILINA. V uliciach Žiliny ich nevidno často, no predsa sa tu nachádzajú – milovníci športových áut Subaru, ktorí sa zúčastňujú na každoročných zjazdoch v Zlíne. Peter Rolko už druhýkrát obhájil titul najrýchlejšieho šprintéra, Lukáš Vojtek sa počas svojich prvých pretekov umiestnil ako štvrtý.
Vkus na model dokázal zmeniť film
Príbeh mladých pretekárov začína vcelku rovnako, k autám mali vzťah odmalička.
„Pozeral som bazár a našiel inzerát s najlacnejším autom. Rád by som podčiarkol, nech to ľudia nikdy nerobia. Nech nekupujú autá za lacné peniaze,“ upozorňuje Rolko na fakt, že do auta následne kvôli rôznym opravám zainvestoval omnoho viac, ako pôvodne plánoval.

Podobný scenár má aj kúpa Lukášovho auta, chvalabohu, so šťastným koncom.
„Jednu peknú nedeľu som sa zobudil a ako tretí príspevok na Facebooku na mňa vyskočil inzerát vtedy s najdrahším VRX-kom na Slovensku,“ hovorí Vojtek a prezrádza, že hneď na ďalší deň si auto v dobrom stave priviezol domov.
„Okamžite som sa zamiloval, bola to láska na prvý pohľad,“ uznáva, že svoje auto zbožňuje aj napriek tomu, že ho pôvodne chcel výhradne v čiernej farbe.
Zvuk je najdôležitejší
Niekto relaxuje pri šume mora, niekto potrebuje zvuk auta. „Ten zvuk má v sebe silnú emóciu, je v tom isté čaro, preto je pre nás tak dôležitý,“ rozplýva sa Rolko. Vojtek nemôže nesúhlasiť. „Ideálne by bolo prísť do garáže, na hodinku naštartovať a popočúvať,“ smeje sa, že problém nastáva, keď Subaru takpovediac nebuble.
Susedom charakteristický zvuk áut neprekáža. „Zvykli si na to celkom rýchlo. Situáciu mi možno uľahčil fakt, že mám za jedného zo susedov kamaráta, ktorý niečo podobné vlastní tiež,“ uvádza Rolko. S problémami sa nestretol ani Vojtek.
„Všetko bolo úplne v pohode, až kým som si nekúpil štvorkolku, tá už vraj hučí až moc,“ priznáva, že ich nepríjemné pocity chápe, snaží sa ich rešpektovať a nepríjemným situáciám sa vyvaruje.
„Subaru má dokonalý zvuk plochého štvorvalca s turbom, ktorý nevadí ani policajtom. V prípade, že ma zastavia, tak chcú väčšinou o tom aute len pokecať a lepšie si ho obzrieť. Vedia, že k Subaru ten zvuk prosto patrí,“ vykresľuje svoje skúsenosti.
Aj jediné zamávanie im dokáže zlepšiť deň
„Najviac ma pri jazdení potešia pohľady detí, to, ako veľmi sa im auto páči. Často sa stáva, že kývajú. Toto sa pri obyčajnom aute nestane. Koľkokrát to nie sú len deti, ktorým urobí radosť, keď prefrčím okolo,“ rozpráva o svojich príjemných zážitkoch Vojtek.
„Pritom to vôbec nie je také drahé auto ako nejaké Ferrari alebo športové Porsche. Niekedy sú to fanúšikovia áut až do 80 rokov, ktorí sa za nami otáčajú. Poriadne to zdvihne náladu, keď ideš do roboty a nemáš zrovna úplne dobrý deň,“ uzatvára príjemný kolobeh Rolko.
„Keď ho mám niekde odstavené, tak sa pri ňom občas niekto zastaví a začne si ho fotiť. Pritom to nechce ani toľko veľa peňazí, len veľa lásky a akýsi zmysel pre detail, aby ho človek nejako skrášlil,“ myslí si, že na aute vidno, kto ho vlastní.
„Len obyčajný chalan, ktorý na tom aute nechal svoje ruky. Ľudia si to veľmi všímajú a majú omnoho radšej takúto športovú raritu v porovnaní s kúpou obyčajného nového športového auta za niekoľko desiatok až stotisíc eur. Rovnako tak dokážu vidieť to, ako si svoje auto užívam a mám z neho radosť,“ hovorí, že je na nezaplatenie, keď sa nájdu medzi ľuďmi hlavne takí, ktorí ho za to oceňujú.
Dokáže naň zarobiť pomaly každý
To auto sa dá dostať s takmer hocijakým zamestnaním. Len k tomu človek musí mať tú lásku a hlavne financie. Nemôže v blízkej dobe plánovať rodinu či deti a kúpiť si takéto auto,“ Rolko z pozície čašníka vysvetľuje, že si treba užiť najskôr jedno a potom druhé, pričom na poradí nezáleží.
„Ja si myslím, že momentálne je na to najlepší čas, človek si ho už asi nikdy neužije tak veľmi ako teraz, keď je mladý,“ oponuje mu Vojtek, ktorý pracuje ako elektrikár a priznáva, že vekom pribúdajú starosti, ktoré teraz nemá. Súhlasí však s tým, že auto má v rebríčku priorít veľmi vysoko.
Zároveň sú si obaja vedomí toho, že keby potrebovali auto na hory alebo iné náročnejšie terény, museli by rozmýšľať nad kúpou niečoho ďalšieho. „To však nie je len tak, niekde to auto treba aj parkovať a živiť ho nie je žiadna sranda,“ zhodujú sa amatérski pretekári.
„Vždy hovorievam, že toto auto žerie buď veľa, alebo moc. Napriek tomu si však môžem momentálne dovoliť využívať ho prakticky denne. Keď na ňom chodím normálne, tak sa spotreba pohybuje okolo nejakých desiatich litrov,“ na druhú stranu Rolko priznáva, že kvôli spotrebe si človek takéto auto nekupuje. „Ak už ho mám, tak si ho chcem naplno užiť, spolu s ním život. O tom to je,“ dodáva.
Vojtek taktiež iné auto nevlastní. Keď je treba, využíva svoje Subaru. „Ono robí naozaj obrovský rozdiel, či sa idem iba povoziť, alebo niekam poriadne vyšantiť. No povedzme si pravdu, pri takomto type auta by sa nikomu na spotrebu jazdiť nechcelo,“ vyjadruje svoj uhol pohľadu.

V profesionálnej sfére sa nevidia
Vo svojej pretekárskej budúcnosti zatiaľ úplne jasno nemajú, no z postu amatérov sa v blízkej dobe nechystajú posunúť ďalej.
„Ako koníček je to super, ale nechcel by som tomu zase obetovať celý život, to sa nedá. Musel by som mať úplne inú prácu alebo vyhrať športku – o čo sa teda snažím,“ dodáva so smiechom Rolko, dvojnásobný víťaz šprintu.
„Ja som po svojich prvých pretekoch veľmi namotivovaný, ale uvidíme, čo z toho nakoniec bude,“ uzatvára s nadšením Vojtek, ktorému tohtoročný pohár utiekol o jedno miesto.
Autor: Barbora Fučíková