ŽILINA. Aj vo svojich 88 rokoch srší vtipom napriek tomu, že prišiel o zrak. LADISLAV SKYVA stál pri vzniku Katedry technickej kybernetiky na žilinskej Vysokej škole dopravnej. Zaoberal sa optimalizáciou veľkých železničných uzlov okrem iného vo Švajčiarsku, Nemecku, či Holandsku.
Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov priniesol do Žiliny prvý stolový počítač a v deväťdesiatych rokoch investíciu významnej nemeckej IT spoločnosti Scheidt & Bachmann. Za mnohé vďačí skúsenosti s japonským vysokým školstvom, ktorá ho naštartovala k inováciám na domovskej vysokej škole.
Pediatrička Oľga Čechová: Čím je dieťa dlhšie pri mame, tým je zdravšie Čítajte Boli ste na úplnom začiatku Vysokej školy dopravnej. Za akých okolností ste sa ocitli v Žiline?
Do Žiliny som nastúpil v šesťdesiatom roku. Predtým som začal pôsobiť na pražskej ČVUT. Len čo som nastúpil, vláda prehlásila, že musíme rozdeliť České vysoké učení technické. Vytvorili sa vysoké školy a Žilina dostala dopravu. Povedali mi, ty si nový, pôjdeš do Žiliny. Vlakom sme pricestovali s pánom Tichým na žilinskú stanicu a predstavte si, privítala nás dychová hudba. Dve dievčiny si nás odchytili a pred stanicou sme tancovali. Zobral si nás kvestor, že nám so všetkým pomôže. Vravím mu, pán kvestor, ja nemám kde bývať. A on, že nič sa nebojte, všetko je zariadené.
Na Hlinách práve postavili jeden dom a tu mi hneď dali byt. Chcete dvojizbový s balkónom, alebo bez balkóna? Vravím, že mám ženu aj dieťa, tak mi dali s balkónom. Len čo som nastúpil, už som mal byt. Pýtam sa ich, kde budem pracovať? Choďte na balkón a uvidíte. Išiel som na balkón, pozrel sa doprava a tam stála budova – Elektrotechnická fakulta. Tak tu budete pracovať.
Ale mám aj trojročnú dcérku. V tom okamihu ju prijali do jaslí. A tu hneď blízko dostanete obedy aj večere a ukázali na novú menzu na Hlinách. Takisto zavolali riaditeľovi do nemocnice, že vybavia prácu pre manželku, ktorá bola zdravotná sestra na klinike. Okamžite ju prijali. Takéto som mal šťastie.
Tak to si vážili, že ste prišli pomôcť budovať novú vysokú školu...
Všetko to bolo na samom začiatku. Ja som prišiel ako jeden z tých, ktorí môžu pomôcť. Potrebovali matematika. Ja som sa začal venovať kybernetike. Boli nadšení.
V rozhovore sa dozviete:
- Aké boli začiatkom šesťdesiatych rokov poznatky v kybernetike?
- O veľkom počítači za 25 miliónov a malých počítačoch v Japonsku
- Ako sa budovali začiatky počítačovej technológie na Vysokej škole dopravnej v Žiline?
- Stolové počítače mali v Žiline prví v Československu, čo to spôsobilo vo vedeckom výskume?
- Držali sme v polovici šesťdesiatych rokoch ešte krok s technologickými trendmi?
Aké boli začiatkom šesťdesiatych rokov poznatky v kybernetike?
Takmer žiadne. Úplná nula. Dopadlo to tak, že škola ma vybrala na stáž do Japonska a tam som sa naučil základné veci o počítačoch, pretože oni boli ďalej. Bolo to v roku 1965 a pôsobil som tam dva a pol roka. Na záver som musel vypracovať prácu na tému – založte si svoju katedru, pracovisko, kde budete vychovávať svojich žiakov. V tom čase sa hľadali možnosti využitia počítačov. Ja som pochádzal zo školy, ktorá sa zaoberá dopravou, tak mi odporúčali založiť tam katedru, pomohli mi ju vytvárať.
Pred študijným kolektívom som musel povedať svoju predstavu o katedre. Ten kolektív to kritizoval zo všetkých možných strán. Skritizovali ma a vrátili mi to, musel som to prerábať.
Aké v Japonsku používali počítače, ak to porovnáte s tým, čo bolo k dispozícii v Československu?
