Z majstrovského pohára jedli parížsky šalát. OFK Ovčiarsko si postupové oslavy užilo naplno

OVČIARSKO. Aj keď v III. triede po 26. kolách nemali najviac strelených gólov v súťaži, ani ich najmenej neinkasovali, nazbierali najviac bodov zo všetkých mužstiev – 60. Reč je o futbalistoch Ovčiarska, ktorí po výhre v predposlednom kole na ihrisku Súľova spečatili postup do II. triedy. O majstrovskej sezóne klubu z malej obce pár kilometrov od Žiliny sme sa rozprávali s kapitánom mužstva Matejom Vršanským.

OFK Ovčiarsko má za sebou majstrovskú sezónu 2021/2022. Ako ju hodnotíte z celkového pohľadu?

Sezónu hodnotím určite pozitívne. Cieľ, ktorý sme si pred sezónou určili, sa nám podarilo naplniť. Celkovo musím povedať, že naším cieľom nebol postup, nakoľko postupovali až dve mužstvá. Naším cieľom bolo vyhrať lll. triedu a som veľmi rád, že sa nám to podarilo. Pred štyrmi rokmi sme postúpili až z piateho miesta kvôli odhláseniu väčšieho počtu mužstiev. Postup o súťaž vyššie nás potešil, no nemalo to chuť postupu, aký sme v Ovčiarsku chceli.

Prečítajte si aj: Prečítajte si aj: Zloženie regionálnych a oblastných súťaží je známe. Kto nepodal prihlášku a kto pribudol? Čítajte 

Od prvého tréningu sme robili tento rok všetko preto, aby sme uspeli. Chalani to brali poctivo. Nepamätám si tréning, kedy by nás na ňom bolo sedem či osem. Boli tréningy, kedy nás bolo 14 či 15. Vedeli sme, že na každý zápas sa musíme pripraviť - či sme hrali s druhým alebo posledným. V neposlednom rade musím poďakovať nielen hráčom, ale každému, kto pôsobí v našom klube. A hlavná vďaka patrí fanúšikom. Bolo niekoľko zápasov, kedy sme prehrávali už o dva góly, ale vedeli nás povzbudiť či nakopnúť a verím, že hlavne preto sme tie zápasy vždy dokázali doviesť k zisku aspoň bodu.

Futbalisti Ovčiarska sa zúčastnili aj Finálového dňa ObFZ Žilina, ktorý sa konal v Strečne. (zdroj: Archív klubu)

Po výbornej jeseni, kde ste ani raz neprehrali a stratili len štyri body, ste na jar viackrát zakopli aj s papierovo slabšími súpermi. Čím si to vysvetľujete?

Áno, jeseň nám vyšla viac než na výbornú. Ak by nám niekto pred sezónou povedal, že po jeseni budeme mať takúto bilanciu, asi by sme ho vysmiali. Na jar prišli dve prehry a štyri remízy a ak by som to mal niečomu pripísať, určite nervozite. Čím viac sa blížil koniec sezóny, tým bola väčšia. S papierovo slabšími tímami, proti ktorým sme na jeseň nemali problém, sa nám prestalo dariť hlavne v zakončení. Nervozita nám začala zväzovať nohy a nielen útočníkom, ale aj záložníkom. Čím viac chceli chlapcom v útoku pomôcť, tým viac sme sa v zápase trápili.

Prečítajte si aj: Prečítajte si aj: Počas sezóny netrénovali, po jeseni boli na 7. mieste. OFK Hôrky senzačne získali titul v II. triede Čítajte 

Druhou príčinou, prečo sme sa na jar viac trápili, bol nedostatok skúseností v tíme. Koniec koncov, najstaršími hráčmi v Ovčiarsku sú chalani, ktorí majú 29 rokov. Ďalších sedem hráčov bolo vychovaných v našom doraste. Za posledné dva či tri roky sa posúvali do mužskej kategórie, takže určite aj skúsenosti zohrali svoju rolu.

Boj o prvé miesto zdramatizovala výhrou 4:1 na vašom ihrisku Terchová a dotiahla sa na vás na rozdiel bodu. Neznervózneli ste vtedy, žeby ste mohli prísť o prvé miesto?

Nervozita prišla už trošku skôr, od zápasu v Divine sa to s nami akosi ťahalo. Zápas s Terchovou bol veľmi náročný. Všetci nám hovorili, že keď vyhráme, tak sme postúpili, že sme neprehrali už 19 zápasov a doma s každým zvíťazili. A ako vieme, v 20. minúte sme prehrávali 1:3. V druhom polčase sme si strelili ešte aj vlastný gól a nedali penaltu, takže v tom zápase nám prakticky nevyšlo vôbec nič.

Paradoxom je, že nervozita po Terchovej trošku opadla. Prestalo sa písať o tom, že sme ešte neprehrali, prestalo sa v kabíne hovoriť, že nemáme súpera a mužstvu to pomohlo. Vedeli sme, že Terchová má v ďalšom kole Nezbudskú Lúčku a že to bude mať ťažké. Vedeli sme, že im môžeme opäť odskočiť a tak sa aj stalo. Musím povedať, že prehra s Terchovou nám skôr pomohla ako ublížila.

Ktoré faktory sa najviac pričinili o to, že ste sa stali majstrami? Čo by ste najviac vyzdvihli?

Určite to bol prístup všetkých chlapcov k tréningovým jednotkám. Viacero z nich si prispôsobilo prácu tak, aby sa im podarilo prísť na tréning.

Ako by ste opísali majstrovskú partiu OFK Ovčiarsko?

Jedným slovom fantastická... Všetci sme dobrými priateľmi aj mimo ihrisko. Skvelý vzťah majú medzi sebou hráči spolu s vedením mužstva a hlavne s trénerskou dvojicou klubu Ovčiarska Vladimírom Galbavým a Palinom Vršanským. Každý hráč si s oboma trénermi tyká, no zároveň máme voči nim veľký rešpekt, nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Aj keď sú na nás niekedy viac tvrdí, ako by sa nám možno páčilo a trošku si pofrfleme, ale vieme, že nám chcú pomôcť. To, čo nám na tréningoch či v zápasoch povedia, sa snažíme do bodky splniť.

Vieme sa stretnúť nielen ako partia na ihrisku, ale aj keď treba v obci pomôcť s nejakou brigádou. Samozrejme, aj v miestnom podniku vieme utužovať partiu pri nejakom proviante, čo k dobrej partii patrí, ale vždy s mierou (úsmev). Som veľmi rád, že v klube nemáme žiadne takzvané žabomyšie vojny.