Cieľom prvej bolo overiť nálezovú situáciu, zmapovať terén do štádia tak, aby mohlo byť zodpovedne rozhodnuté o vydaní stavebného povolenia a druhá etapa mala doskúmať celú plochu staveniska. Výsledkom bolo konštatovanie, že stavebná plocha nevykazuje stopy výskytu archeologického nálezu, ktorý by vyžadoval zvýšený režim pamiatkovej ochrany,“ povedal vedúci Katedry archeológie Univerzity Komenského v Bratislave Jozef Hoššo (na snímke), ktorý výskum realizuje. Jediné nálezy, ktoré archeológovia na mieste našli, pochádzajú z 19. a začiatku 20. storočia. Zatiaľ teda nenašli nič z obdobia stredovekej Žiliny, v čo v kútiku duše verili. „V severnej časti bolo odkrytých šesť objektov, zvyškov stavieb a jedna odpadová jama, obsahujúca torzo liatinového mažiarika, fľašu s neidentifikovaným páchnucim obsahom a väčšie množstvo kuchynskej keramiky,“ doplnil J. Hoššo. Súčasne však nevylúčil ani možnosť ďalších nálezov v budúcnosti: „Stavba leží na trase cesty, ktorou sa vchádzalo z južnej strany do stredovekej Žiliny. Preto by ma neprekvapilo, ak by tu po sebe zanechal neznámy kupec, remeselník alebo iný náhodný chodec zakopaný poklad.“ Zatiaľ teda zostali očakávania archeológov nenaplnené. „Na druhej strane by som bol pokrytcom, ak by som nepriznal, že v kútiku archeologickej dušičky som dúfal nájsť niečo z predmestia stredovekej Žiliny, prípadne ešte niečo staršie. Moje rýdzo profesionálne očakávanie je naplnené, ale moja prirodzená túžba archeológa po novom zostala v tomto prípade neukojená,“ dodal na záver Jozef Hoššo.