ŽILINA. Jej rukami prešli stovky detí v časoch industrializácie a budovania socializmu, keď bolo treba maličkých udržať pri zdraví v kolektívoch jaslí a materských škôl. OĽGA ČECHOVÁ je rešpektovaná pediatrička, ktorá ťažko niesla odtrhávanie detí od svojich mamičiek. Skúsenosti vitálnej čerstvej deväťdesiatničky sú stále cenné a dodnes s ňou rodičia konzultujú zdravotný stav detí.
Za svoje aktivity získala od pápeža Františka najvyššie ocenenie, aké môže získať laik, Pro ecclesia et pontifice. Oľga Čechová si aktuálne prevzala Cenu Antona Neuwirtha za celoživotné dielo pri starostlivosti o detských pacientov a šírenie hodnôt života.
Streetartový umelec Denis: Volajú ma, aby som vyriešil problém s graffitmi na panelákoch Čítajte Ľudia sa na vás ešte stále obracajú, aby ste im pomohli, poradili liečbu. Majú podobné problémy, ako napríklad v päťdesiatych rokoch, keď ste začínali svoju lekársku prax?
Je to iné. Dospelí ľudia majú teraz veľké zdravotné problémy podmienené osamelosťou a depresiou. Mám priateľku, ktorá mi telefonuje vtedy, keď je jej ťažko, keď je zlé počasie a vtedy cíti opustenosť. Mala dobrého manžela, ktorý zomrel a má aj dobré deti, ale sú zamestnané a nemajú toľko času, aby ju mali kedy vypočuť. Takže ja niekedy vlastne len počúvam a počúvam, a keď si ona len tak vyleje svoje vnútro a bolesť, tak mi nakoniec povie: vieš ako sa mi uľavilo, ako si mi poradila? A ja som jej v podstate skoro nič nepovedala.
V rozhovore sa dozviete:
- Ako sa pediatri starali o deti v jasliach za socializmu?
- Čo prežívali lekárky, keď sa deti odtrhli od teplej náruče mám a prečo to bol problém?
- Ako vtedy prebiehalo očkovanie a prečo je to dnes inak?
- Vyčítali za socializmu lekárom, že nevedia zabezpečiť, aby boli deti v jasliach zdravšie?
- V čom sa líšila práca s rómskymi pacientmi?
- Ako dnes žije 90-ročná lekárka Čechová?
Je problémom tejto doby, že ľudia prestali komunikovať? Alebo je teraz život náročnejší?
“Po troch mesiacoch dali mamičky zo závodu dieťa do jaslí a videla som, ako dostali chvíľu pauzu a pribehli upotené, aby mohli nadojčiť svoje deti. Nemala kedy si ho ani chvíľu pritúliť, lebo hneď musela utekať.
„
Doba je oveľa náročnejšia. Hoci aj my sme mali veľa roboty za mojich čias. Boli detské kolektívy, ráno sme utekali do jasieľ. Veľa detičiek bolo už aj ráno chorých a bolo treba urobiť filter, kto môže ostať, kto musí ísť domov, komu napíšeme lieky. Napriek tomu sme sa kolegovia pravidelne stretávali na takých seminároch, kde sme sa porozprávali o svojich problémoch, bolo to vždy s pánom primárom a vlastne sme tak utužovali aj priateľské vzťahy.
Teraz mám taký pocit, že sme sa izolovali. Veľký rozdiel je vo vzťahoch. Ochladli. Stratila sa človečina, tá ľudskosť. Veľakrát ľuďom netreba ani toľko liekov, ako to, aby ich mal kto vypočuť. Treba zdôrazňovať ľudský prístup. Poznám príbeh lekára, ktorý sa štveral za babičkou na Vianoce na lazy, myslel si, že už neprežije. Babička len potrebovala, aby pri nej niekto posedel, vypočul ju, a keď pán doktor odišiel, bola o polovicu zdravšia.
Ja patrím do generácie, ktorá vyrastala v jasliach a nemám na to dobré spomienky. V minulosti bolo veľa detí odlúčených od rodičov. Čo ste tam zažili? V akých podmienkach prežívali deti prvé mesiace svojho života?
Ja som v tých časoch veľmi trpela s deťmi. A to aj napriek tomu, že zdravotné zariadenia boli dobre vybudované. V jasliach bolo všetko, dbalo sa o dobrú výživu, pravidelný režim, prístup detičiek na čerstvý vzduch, spávali aj vo fusakoch na balkóne. Problémom bola prerušená citová väzba dieťaťa a matky. Mne niekedy ozaj slzy vyhŕkli.
