ŽILINA. Tomáš Ďurica patrí k známym odchovancom žilinskej futbalovej školy. Ako 23-ročný bol pri historicky prvom titule MŠK Žilina, vyskúšal si zahraničie, ale neobchádzali ho ani zranenia. Po ukončení aktívnej kariéry pôsobil vo viacerých mužstvách z regionálnych súťaží, kde zažil aj postupy či zápasy Slovenského pohára. So 43-ročným bývalým stredopoliarom sme sa rozprávali na viaceré témy.
Kedy sa zrodilo spojenie Tomáš Ďurica a futbal?
K tomuto športu nás spolu s bratom Martinom priviedli rodičia. So mnou chodieval na zápasy a tréningy otec, s Martinom zase mama. Otec prešiel spolu so mnou v Žiline všetkými vekovými kategóriami, až do staršieho dorastu bol vedúcim mužstva.
S futbalom ste začínali v akadémii MŠK Žilina. Ako si spomínate na časy predtým, než ste vstúpili do mužského futbalu?
Boli to veľmi pekné časy. Ako deti sme nemali žiadne starosti, futbal nám robil radosť. Ročník 1979 bol veľmi silný nielen v Žiline, ale aj na Slovensku celkovo. Pod Dubňom som pôsobil s Drahnom, Pavlíkom či Trhančíkom. Vtedajší žiacky a dorastenecký futbal bol na veľmi vysokej úrovni. Pamätám si, keď sme ako starší žiaci hrali vo finále o majstra Slovenska proti Trnave. Nešťastne sme prehrali a skončili druhí.
Vizitka Tomáša Ďuricu
Dátum narodenia: 29. 1. 1979
Vek: 43 rokov
Pozícia: stredopoliar
Futbalové kluby: MŠK Žilina, Dinamo Moskva, Dubnica nad Váhom, Púchov, Třinec, Kotrčiná Lúčka, Oravské Veselé, Terchová, Bytča, Bánová, Tvrdošín
Spomínate si ešte na svoj debut, prípadne gól v najvyššej slovenskej súťaži?
Debutoval som za trénera Radolského, ale už si nepamätám, proti komu to bolo. Spomínam si, že ešte pred mojím debutom za Žilinu sme hrali s reprezentáciou do 18 rokov kvalifikáciu na Majstrovstvá Európy proti Chorvátsku. Domov som prišiel neskoro večer, kedy mi zavolal Karol Belaník. Povedal mi, aby som sa na druhý deň pripojil k A-mužstvu, že ma na tréningu chce vidieť tréner Radolský. A prvý ligový gól som strelil doma z penalty proti Prievidzi.
Do mužského futbalu ste vhupli v drese MŠK Žilina vo veľmi mladom veku. Čo vám ako začínajúcemu futbalistovi dali viac ako štyri roky pod Dubňom?
Vtedy sme boli silná generácia, priamo z dorastu som naskočil k mužom. Pre hráčov vtedy nebolo veľa času – buď ste sa adaptovali alebo nie. Okrem mňa ešte Drahno, Goljan, Labant, Barčík či brat Martin sme to zvládli a stali sme sa súčasťou áčka. Vtedajšia úroveň ligy bola iná ako teraz, hralo sa pred plnými štadiónmi. Toto obdobie je pre mňa nezabudnuteľné. Mužstvo postupom času prešlo obnovou, zapracovávali sa odchovanci. Čerešničkou na torte bol prvý majstrovský titul. Povedal by som, že od roku 2002 sa naštartovala éra žilinského futbalu. Keď hráte proti individualitám ako Zvara, Varga, Sovič, Faktor, Ujlaky, Karhan či Molnár, tieto zápasy vám dajú veľmi veľa.
Ďalej sa dozviete:
- prečo sa Tomáš Ďurica na začiatku roka 2003 rozhodol skúsiť zahraničie
- prečo neodohral v Diname Moskva veľa súťažných zápasov
- do akej chvíle nedal na Rusko dopustiť
- kde býval v Moskve
- s ktorým slovenským klubom bol po návrate zo zahraničia blízko k podpisu zmluvy a prečo prestup padol
- či Tomáš Ďurica spätne neoľutoval prestup do zahraničia
- prečo sa rozhodol hrávať v regionálnych súťažiach
- prečo podľa neho úroveň dedinských líg upadá
- pôsobenie v ktorom mužstve regionálnej súťaže dáva na prvé miesto
- koľkokrát absolvoval počas kariéry operáciu kolien
- uzavrel už Tomáš Ďurica futbalovú kariéru alebo ho ešte uvidíme na ihriskách?
- čomu sa pracovne venuje a či ho neláka trénerská cesta
Ako si spomínate na prvú majstrovskú sezónu MŠK Žilina, od ktorej o pár dní ubehne 20 rokov?
Vtedy to zrejme nikto nečakal. Mali sme silný káder. Veľký podiel na prvom titule mal tréner Jurkemik. Možno sa nám v tom čase jeho metódy nepáčili, pretože bol tvrdý, nekompromisný, rázny. Mal rád poriadok v kabíne. Veľmi rád naňho spomínam.
Keď ste mali čerstvo 24 rokov, rozhodli ste sa skúsiť zahraničie, konkrétne Rusko. Prečo?
Z Dinama Moskva vtedy sledovali mňa a Mareka Mintála. Po majstrovskej sezóne si nakoniec vybrali mňa.
