ŽILINA. Veľa premýšľa o každej vyučovacej hodine, snaží sa byť inovatívna v metódach a neskĺznuť do rutiny. Po niekoľkomesačnom posudzovaní vybrala porota za Učiteľku roka 2021 Žilinčanku Alexandru Hučekovú. Nemčinárka si buduje svoju jazykovú školu, v ktorej sa snaží vyučovať nemecký jazyk po svojom a originálne. Okrem toho učí jazyk zamestnancov nemeckej firmy a má časť úväzku aj na Gymnáziu Varšavská cesta v Žiline. Najnovšou skúsenosťou je pre ocenenú učiteľku práca s Ukrajinkami v slovenskom jazykovom kurze.
Čo musí robiť učiteľ inak, aby uspel v konkurencii tisícok slovenských učiteľov?
Vôbec som si nemyslela o svojej práci a metódach, že sú výnimočné. Robím to tak, ako ma naučila prax a kam ma posunulo moje sebavzdelávanie. Netreba sa uspokojiť s tým, že štúdium na univerzite mi dalo všetko. Vývoj v oblasti pedagogiky a didaktiky je taký obrovský a rýchly, že nemožno zostať v zabehnutých rutinách a treba mať na seba vysoké nároky.
Keď sa rozprávam so svojimi bývalými žiakmi, tak pozitívne spomínajú na momenty z vyučovania i z mimovyučovacích aktivít, ktoré v nich zanechali stopu a ktoré im iný učiteľ neponúkol. Viem sa nadchnúť pre aktivity, ktoré spájajú nemčinu s tým, čo zaujíma žiakov. Pre žiakov robím exkurzie do Nemecka, či Rakúska, počas ktorých oni musia byť aktívni, hľadať informácie a navštevujeme objekty, ktoré bavia konkrétnu vekovú kategóriu.

Aké úlohy plnia?
Tínedžerov som pustila do Viedne, dostali sady kartičiek a na každej mali nejakú úlohu. Napríklad mali zistiť, v akom čase je otvorená daná reštaurácia. Alebo sa museli porozprávať so zamestnancom reštaurácie. Museli sa mu predstaviť a položiť mu otázku, ktorú zvládnu. Nie sú to témy, ktoré by súviseli s históriou, lebo tá ešte malé deti nezaujíma, aspoň nie tak, ako o nej hovoria turistickí sprievodcovia.
“Keď poviem svojim priateľom, nehnevajte sa musím ísť domov pripraviť sa na vyučovanie, zajtra mám šesť hodín, tak nechápu, na čo sa pripravujem, myslia si, že keď učím 25 rokov, že zoberiem knihu do ruky a učím.
„
Vybrať sa s deťmi na exkurziu, to chce aj zobrať na seba zodpovednosť a stráviť čas pri jej organizovaní. Je to vaša iniciatíva?
Áno, voláme to „rally“. Nevymyslela som si to celkom sama, existuje nemecký program, v ktorom dve skupinky po nemecky hovoriacich turistov navštevujú rôzne miesta v Nemecku, plnia pri tom rôzne úlohy a nakoniec sa stretnú v Berlíne. Povedala som si, že to urobím v menšom meradle. Pustiť maturantov po Drážďanoch v skupinkách po troch – štyroch, chce určite odvahu.
Medzi mnou a žiakmi bola taká obrovská dôvera, že som nepochybovala, že tie úlohy budú plniť, vedela som, že ich to zaujme, že prídu na čas na dohodnuté miesto. Nejde len o tom, že ja dôverujem im, ale aj oni dôverovali mne a úlohy sa im oplatilo plniť. So skupinkou musíme mať vytvorený vzťah. Bez toho, aby sme mali vzťah, by to nemuselo byť úspešné.
Čo dnes láka mladých ľudí, aby si vybrali nemčinu ako jazyk, ktorý sa chcú naučiť?