ŽILINA. V sezóne 2020/2021 ako asistent Dušana Gregora, v ročníku 2021/2022 ako hlavný tréner. Ani v jednom prípade sa Stanislav Škorvánek neradoval z postupu do extraligy. V prvom prípade boli proti priamemu postupu do najvyššej súťaže Spišiaci, o rok neskôr vystavil Žiline v baráži stopku Liptovský Mikuláš. S 50-ročným rodákom z Topoľčian sme sa obzreli za uplynulou sezónou.
Ako sa s odstupom času pozeráte na skončený súťažný ročník 2021/2022?
Hodnotenie je dvojtvárne. Priebeh sezóny nebol zlý. Dosiahli sme dlhú šnúru víťazstiev, prvenstvo v Slovenskom pohári aj lige. To sú veci, ktoré v hodnotení sezóny nemôžeme opomenúť. Na druhej strane, záver sezóny nevyšiel podľa našich predstáv. Jedno oko plače a druhé sa smeje.
V šatni bol skombinovaný mix mladosti so skúsenosťou. Ako by ste opísali partiu hráčov, ktorú ste trénersky viedli?
Do sezóny sme išli s tým, že hlavne v obrane to trošku omladíme a budeme na hráčoch pracovať. Myslím si, že sa nám to aj celkom podarilo. Progres hráčov je viditeľný. Samozrejme, mužstvo potrebuje aj skúsenosť. Viacero z nich zostalo ešte z predchádzajúceho ročníka. Súhlasím s tvrdením, že išlo o mix skúsenosti a mladej dravosti. Vzhľadom na priebeh sezóny sa nám podarilo zložiť slušný káder.
Od polovice novembra do začiatku apríla ste ťahali rekordnú šnúru 35 víťazstiev v rade. To musela byť radosť chodiť každý deň na štadión, však?
Bolo super, že sa neprehrávalo. Jedna vec je séria, ktorá by sa jednou prehrou pretrhla, čo by bola škoda. Keď sa na to pozriem s odstupom času, možno to vyznie čudne, ale niekedy je dobré aj prehrať. Možno sme v úseku sezóny skĺzli do vecí, ktoré sme trošku podcenili, ale v prvej lige sa nám to vždy prepieklo. Dobrá prehra niekedy mužstvu neuškodí.
Čo hovoríte na to, že sa vám podaril takýto rekordný zápis a ktoré faktory sa o to najviac pričinili?
Káder celkovo. Keď to nešlo prvému útoku, vedela rozhodnúť zápas štvrtá päťka. Žiaden hráč nemá kontinuálne nadpriemernú výkonnosť. Každého počas sezóny stretne kríza. Dôležitá bola kvalita a šírka kádra.

Ako hodnotíte úspešnú cestu Vlkov v Slovenskom pohári, v ktorom ste dokráčali až k zisku trofeje?
Myšlienka Slovenského pohára je pre prvoligové mužstvo dobrá, pretože máme zaručené stretnutia s extraligistami. Druhá vec je, ako sa k tomu postavili tímy z najvyššej súťaže, ale to nie je náš problém. Aj z mediálneho a marketingového hľadiska sme chceli ísť v tejto súťaži čo najďalej. Nakoniec sme sa dostali až do finále proti Prešovu. Tento zápas bol možno najvydarenejší z celej sezóny. Hra vyzerala podľa našich predstáv a titul sme si zaslúžili.
V základnej časti ste strieľali veľa gólov, málo ste inkasovali, zdobil vás slušný herný prejav. Našli by ste vôbec niečo, s čím ste neboli počas dlhodobej fáze súťaže spokojný?
Po jednotlivých zápasoch sme pracovali na detailoch, ktoré ešte neboli podľa našich predstáv. Väčšinou išlo o maličkosti z herného systému. Keď vyhráte 35-krát v rade, ťažko sa hľadajú chyby a nedostatky.
V play-off ste najskôr bez prehry prešli cez štvrťfinále aj semifinále. Čo poviete bližšie k zápasom so Slovanom a Topoľčanmi?
Išlo o vyrovnané stretnutia. Play-off je iná súťaž, kde sa počítajú výsledky. Keď vyhráte sériu 4:0, mužstvo aj klub musia byť spokojní.
Finálová séria bola nesmierne vyrovnaná, každý zápas s Martinom sa skončil rozdielom gólu. Z 0:2 ste dokázali otočiť sériu na 4:2. Ako celkovo hodnotíte finále a čo bolo zlomovým momentom, keď sa séria preklopila na vašu stranu?
Išlo o vyrovnanú sériu. Domáce zápasy boli z našej strany nešťastné. V prvom sme si dali vlastný gól, našou individuálnou chybou sme im prihrali na ďalší. Aj druhé stretnutie bolo vyrovnané a nevyšlo nám. Vedeli sme, že s Martinom neprehráme štyri razy po sebe. Do Martina sme cestovali s tým, že séria je otvorená. Play-off sa hrá na štyri víťazstvá. A za zlomový bod považujem gól Jara Markoviča 18 sekúnd pred koncom tretieho finále. Tento presný zásah nám veľmi napomohol k otočeniu série.
Ďalej sa dozviete:
- s akými zdravotnými problémami sa borila šatňa v baráži
- koľko hráčov skončilo na infúziách
- čo by podľa neho nebolo rozumné
- aký je názor Stanislava Škorvánka na baráž
- aké pozitívne aspekty ukázalo mužstvo vo vyraďovacej časti
- ako bol spokojný so skladbou kádra
- s čím sa potýkali celú sezónu
- príchod hráča na akú pozíciu im nevyšiel
- ako zhodnotil výkony brankárskej dvojice, defenzívy a ofenzívy
- čo z herného prejavu najviac vyčítal svojim zverencom
- kto bol podľa Stanislava Škorvánka vodcovskou osobnosťou tímu
- čo mu na pozícii hlavného trénera dala uplynulá sezóna
- čo ho najviac potešilo a čo najviac sklamalo
- akú odozvu dostal zo strany vedenia
- čo odkázal fanúšikom žilinského hokeja
Až štyri razy sa išlo do predĺženia, z toho dvakrát dospeli zápasy až do samostatných nájazdov. Ako ste tieto vypäté momenty prežívali na lavičke?
Bolo to ťažké. Mužstvo potrebuje z trénera cítiť, že je pokojný a mužstvu verí. Chlapcom som dôveroval. Trestné strieľania sú o umení a trošku aj o šťastí. A predĺženie zase o individuálnej chybe, ktorá sa vždy stane. Je to moje mužstvo a komu mám veriť, keď nie im?
V baráži s Liptákmi ste vyhrali iba jeden zápas. Po vyčerpávajúcom derby vám už nezostalo dostatok síl na oddýchnutý Liptovský Mikuláš, však?
Nemali sme veľa času na oddych.