Milovníci vesmíru a umenia si prídu na svoje, ak navštívia výstavu unikátnych fotografii v OC Mirage v Žiline. Počas celého týždňa máte možnosť vidieť prácu RNDr. Vojtecha Rušina, DrSc.
Autor je vedúcim pracovníkom Astronomického ústavu SAV, kde je jeho bohatá vedecká kariéra spojená so slnkom. Spoločenský prínos jeho práce špecialistu na slnečnú korónu a dynamiku slnečnej aktivity sa mimoriadnym spôsobom prejavil aj v osvete a popularizácii astronómie medzi širokou verejnosťou.
Významný slovenský astronóm sa narodil 7. januára 1942 v Spišských Hanušovciach. Po absolvovaní Jedenásťročnej strednej školy v Kežmarku nastúpil 1. 9. 1959 do služieb Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici a na Skalnatom plese, kde pracuje doteraz. Z technika-pozorovateľa sa vypracoval na vedúceho vedeckého pracovníka v obore slnečnej fyziky.
Roku 1970 ukončil diaľkové štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, doktorát obhájil v roku 1975 na Karlovej univerzite v Prahe a vedeckú hodnosť DrSc. na SAV v roku 1994.
V rokoch 1995-2005 bol členom Predsedníctva SAV, kde významne prispel k dobudovaniu optickej akademickej siete SANET, zdokonaleniu akreditácie pracovísk SAV a úspešnému rozvoju akcie „Významné osobnosti SAV“, kde organizoval prvých deväť ročníkov.
Základom jeho výskumu (220 pôvodných prác, vyše 80 príspevkov na zahraničných a domácich konferenciách) je analýza a interpretácia vlastných pozo- rovaní emisných spektrálnych čiar slnečnej koróny s vlnovou dĺžkou 530,3 a 637, 4 nm a protuberancií na Observatóriu Lomnický štít, ktoré vykonával v rokoch 1964 – 1995, ako aj z pozorovaní bielej koróny počas úplných zatmení Slnka na viacerých kontinentoch (spolu 22-krát).
V rokoch 1973 až 2012 zorganizoval a viedol 17 československých, resp. slovenských expedícií (napríklad Niger – 2x, India - 2x, Sovietsky zväz – 2x, Mongolsko – 2x, Mexiko, Indonézia, Čile, Turecko, Venezuela, Austrália, Zambia, Juhoafrická republika, Tichý oceán/Galapágy/Ekvádor).
Pri zatmeniach v rokoch 2009 (Marchallove ostrovy) a 2010 (Francúzska Polynézia) bol s vlastným vedeckým programom členom expedície prof. Shadie Habbalovej z Havajskej univerzity v Honolulu a v rokoch 2013 (Gabon), 2015 (Svalbard/Nórsko) a 2017 (USA) členom expedícií Williams College (USA), vedených prof. J. M. Pasachoom.
Zameriava sa na výskum prejavov slnečnej aktivity v koróne a protuberanciách a ich časovo-šírkovému rozloženiu v priebehu cyklov slnečnej aktivity s rôznou dĺžkou trvania. Značná časť vedeckých prác je venovaná štúdiu fyzikálnych podmienok (teplota, hustota, oscilácie) v bielej a emisnej koróne, štruktúram v slnečnej koróne a ich vplyvu na rozdelenie častíc v slnečnom vetre, ktoré prichádzajú do styku s ionosférou našej Zeme.
Veľkú pozornosť venoval štúdiu dynamiky eruptívnych protuberancií, ktoré vo väčšine prípadov majú za následok výron koronálnej hmoty do heliosféry, a v prípade, že zasiahnu našu Zem, spôsobujú okrem iných javov aj geomagnetické búrky.
Ukázala sa tiež súvislosť medzi príchodom vysokorýchlostných častíc slnečného vetra z koronálnych dier na Slnku, polárnymi žiarami na Zemi a nimi generovanými gravitačnými vlnami, ktoré po príchode do troposféry môžu za istých predpokladov aktivizovať cyklóny, ktoré spôsobujú nadmerné zrážky.
V roku 1979 uskutočnil unikátne a doteraz zo Zeme jediné pozorovanie emisných spektrálnych čiar Ni II a Si II v spektre slnečnej koróny, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, patrili vyparenému materiálu kométy Kreutzovej skupiny, 1979IX, ktorá sa pri blízkom prelete okolo Slnka vyparila. Vojtech Rušin viedol viacero zahraničných a domácich projektov zameraných na výskum slnečnej koróny a iných prejavov slnečnej aktivity.
Bohatá je jeho vedecko-popularizačná činnosť formou knižných publikácii. Vydal jedenásť knižných titulov, z toho štyri v spoluautorstve. Na svojom konte má približne 1 600 prednášok doma a v zahraničí, desiatky populárno-vedeckých článkov, relácie v masovokomunikačných médiách, či viac ako 500 uverejnených diapozitívov (pohľadnice, skladačky, printové médiá). Je autorom hesiel do Encyklopédie Beliana, 41 výstav (témy „Niger“, „Poézia ľudskej duše“, „Vesmír“) doma a v zahraničí. Organizoval Noc výskumníkov v Poprade (2012 – 2018).
Pôsobil v redakčných radách časopisov Kozmos, Říše hvězd a Pokroky matematiky, fyziky a astronómie. Bol členom a neskôr podpredsedom Výkonného výboru Rady slovenských vedeckých spoločnosti pri SAV, členom Vedeckej rady Žilinskej univerzity a pod. Je nositeľom Radu Pribinovho kríža II. triedy, ako aj ďalších významných ocenení. Je Čestným členom Českej a Slovenskej astronomickej spoločnosti a Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika.
V roku 2002 bol Asteroid 26390 pomenovaný menom „RUŠIN“. Pomenovanie udelila Medzinárodná astronomická únia na podnet jeho objaviteľa Petra Kušniráka z Akadémie vied ČR. Nachádza sa medzi Marsom a Jupiterom v pásme asteroidov a má priemer asi 5 km.
V zdôvodňujúcej správe sa uvádza: „Vojtech Rušin, slnečný fyzik Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, je známy svojimi prácami o dynamike slnečných protuberancií a koróny. Bol jedným z prvých pozorovateľov na Koronálnej stanici na Lomnickom štíte a významne sa podieľal na jej rozvoji.“
Ocenenia (najvyššie): 1982, 2005 – Cena Slovenskej akadémie vied za vedecko-popularizačnú činnosť 1984 – Pamätná medaila Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV 1989 – Cena Slovenskej akadémie vied za vedeckú činnosť 2002 – Platinová medaila Strojníckej univerzity Technickej univerzity, Košice 2002 – Medzinárodná astronomická únia: Asteroid 26390 bol pomenovaný menom “RUŠIN“ 2004 – Propagátor vedy a techniky, Zväz slovenských vedecko-technických spoločností 2006 – „Prémia za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2005“ v kategórii prírodné a technické vedy (2006) za knihu „Slnko – naša najbližšia hviezda“. Udelil: Literárny fond, sekcia pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy mi udelila 2009 – Pribinov kríž II. triedy, udelený prezidentom SR na návrh vlády SR 2009 – Cena mesta Vysoké Tatry.
