ŽILINA. Žilinský zimný štadión je už dva týždne prechodným domovom skupiny ukrajinských hokejistov z rôznych klubov, ktorí na severe Slovenska našli útočisko pred vojnovým konfliktom v ich krajine. Vďaka pomoci partnerov a ľudí z klubu sa im podarilo zabezpečiť ubytovanie, stravu a výstroj, aby sa mohli čo najskôr začleniť do tréningového procesu na ľade. Informoval o tom hokejový klub MsHKM na svojej facebookovej stránke.
Momentálne pracujú na ich dočasnom umiestnení do „hokejových“ rodín, kde by na určitý čas našli teplo domova. Viac približuje konateľ MsHKM Žilina Milan Ladiver.
I. trieda: Bytča dotiahla Pečovského, 19-gólový strelec v Nededzi (súpisky na jar) Čítajte „Bývanie v rodinách veľmi dobre poznajú asi všetci naši odchovanci, ktorí v mládežníckych kategóriách pôsobili v zámorí. Ide o tzv. billet bývanie v hosťovskej rodine, ktorá sa stará, aby sa mladí hokejisti cítili ako doma. Starajú sa o nich presne tak, akoby boli členmi rodiny a takýto „náhradní rodičia“ sa zvyknú nazývať hokejová mama a hokejový otec. Budeme radi, ak táto aktivita osloví najmä rodiny z nášho klubu a v týchto neľahkých časoch podajú pomocnú ruku mladým hokejistom z Ukrajiny," povedal a doplnil:
"Ide o chlapcov od 6 do 17 rokov a jedno osemnásťročné dievča, ale situácia sa môže zmeniť. V prípade, že máte záujem dočasne prichýliť vo svojej rodine ukrajinského hráča, neváhajte ma kontaktovať. Veríme, že hokejová rodina potvrdí svoju súdržnosť a spolupatričnosť.“
III. trieda: Mojš prišiel o top strelca, D. Hričov posilnili piatoligisti (súpisky na jar) Čítajte Skúsenosť s ubytovaním v „hokejových“ rodinách majú viacerí žilinskí odchovanci. Jedným z nich je Roman Kompiš, ktorý býval v dvoch kanadských rodinách a na obe má iba tie najlepšie spomienky.
„Keď som prišiel hrať hokej do Kanady, tak mi klub automaticky našiel rodinu, v ktorej som býval aj so spoluhráčom. Kanaďania sú veľmi pohodoví ľudia, oni sa vedia doslova rozdať. Brali ma ako syna, ich deti ako súrodenca. Nebolo to len o tom, že mi poskytli stravu a ubytovanie. Brali ma ako člena rodiny so všetkými právami aj povinnosťami. Pomáhal som v domácnosti, oni sa o mňa starali, komunikovali s trénermi. Bývanie v hokejovej rodine je o vzájomnom obohacovaní, získavaní nového pohľadu na svet. Našim deťom by prospelo, keby zistili ako sa majú dobre a že to nemusí byť samozrejmosť. Nehovoriac o tom, že keď človek pomáha, tak je to výborný pocit a raz sa mu to všetko vráti," povedal s nostalgiou v hlase jeden z prvých Slovákov v univerzitnej súťaži NCAA.
