ŽILINA. MŠK Žilina je druhý najúspešnejší futbalový klub na Slovensku, sedemnásobný majster krajiny. Preto sme sa rozhodli obhliadnuť za jednotlivými majstrovskými sezónami. Na ročník 2006/2007 sme si zaspomínali s vtedy druhým najlepším strelcom súťaže Stanislavom Šestákom.
Rodák z obce Demjata začínal s profesionálnym futbalom v neďalekom Tatrane Prešov. Členom vtedajšieho účastníka najvyššej slovenskej súťaže sa stal ešte pred dovŕšením osemnástich rokov.
Doteraz si pamätá na svoj premiérový štart aj gól v slovenskej lige. „Debutoval som proti Interu Bratislava. Aj som skóroval, ale gól mi neuznali kvôli ofsajdu. Ak ma pamäť neklame, tak prvý gól som dal proti Žiline,“ povedal na úvod Stanislav Šesták.

Po jeden a pol roku sa z východu Slovenska presunul na západ, v januári 2002 sa dohodol na zmluve s bratislavským Slovanom. V hlavnom meste zotrval dva roky. Na toto pôsobenie ale nemá najpríjemnejšie spomienky.
„Vtedajší majiteľ v Slovane lietal v mafiánskych záležitostiach. Vznikli tam obrovské problémy. Asi pol roka sme nevideli žiadne peniaze. Necítil som sa tam dobre. Na domácich zápasoch kričali všelijaké veci na východniarov, nebolo to príjemné. Rozviazal som zmluvu a išiel som na skúšku do Slovácka,“ vravel účastník majstrovstiev sveta 2010 a majstrovstiev Európy 2016.
Nakoniec však v tomto českom klube nezotrval. Ako sa zrodil jeho prestup do Žiliny?
„Mal som podpisovať zmluvu v Česku, ale v poslednej chvíli sa môjmu manažérovi ozval pán Belaník. Veľmi rýchlo sme sa dohodli. Pýtal som sa aj mojej budúcej manželky a jednoznačne sme boli pre Žilinu. Chceli sme byť bližšie k domovu. Vedel som, aký futbal Žilina hrá, že je to stabilizovaný klub. Som veľmi rád, že som sa takto rozhodol,“ zaspomínal si na prestup pod Dubeň Stanislav Šesták.

K mužstvu sa pripojil cez zimnú prípravu ročníka 2003/2004, po ktorom šošoni oslavovali majstrovský hetrik. „Niektorých hráčov som poznal. Odohral som celú jar aj strelil zopár gólov,“ dodal bývalý slovenský reprezentant.

V Žiline sa s meškajúcou výplatou nestretol
Po žilinskom majstrovskom hetriku zasadla na trón Petržalka a o rok neskôr Ružomberok. Žilina v týchto ročníkoch skončila druhá a štvrtá, čiže stále okupovala vrchné priečky.
„V Žiline boli vždy tie najvyššie ciele,“ hovoril Šesták a doplnil, aká partia hráčov sa v spomínanej sezóne zišla v šatni.
„Fantastická. Celé moje pôsobenie v Žiline sa nieslo v rodinnej atmosfére. V mužstve bola dobrá klíma. Zažil som tam nádherné obdobie. Klub je perfektne nastavený a stabilizovaný až doteraz. Nikdy som sa nestretol s meškajúcou výplatou. Všetko, čo bolo povedané, sa aj dodržalo.“

V ročníku 2005/2006 sa stala žilinská deviatka so 17 gólmi najlepším strelcom MŠK a štvrtým najlepším v súťaži. Ako nám v spoločnom rozhovore priznal, zvýšený tlak na svoju osobu pred začiatkom nového ročníka necítil.
„Od prvého kola sme išli raketovým tempom. Mužstvo bolo fantastické, hrali sme perfektný futbal. Na každý zápas a tréning som sa tešil. Boli sme skvelo zohratí, niektoré veci išli samé od seba,“ povedal.
“Celé moje pôsobenie v Žiline sa nieslo v rodinnej atmosfére. Nikdy som sa nestretol s meškajúcou výplatou.
„
Okrem Stanislava Šestáka sa v danej sezóne zišlo pod Dubňom viacero kvalitných útočníkov. O góly sa starali aj Dare Vršič, Andrej Porázik či Adam Nemec. „Obrovská kvalita. V Žiline bolo vždy veľa kvalitných útočníkov. Pod trénerom Vrbom som hrával na pravom krídle,“ povedal rodák z východného Slovenska s tým, že na jeho strane hral v obrane Peter Pekarík.

Len dve prehry počas jesene
V poradí štrnásty ročník najvyššej slovenskej súťaže sa rozbehol v polovici júla. Celkovo išlo o špecifickú sezónu. Súťaž sa rozšírila na dvanásť mužstiev a jesenná časť mala 22 kôl. V jarnej časti sa hrali nadstavby o titul a udržanie. Vedenie slovenského futbalu hľadalo model, ako súťaž zatraktívniť. Paradoxne, v takomto systéme sa hralo len tento ročník.
Pre dovtedy trojnásobného slovenského majstra išlo z viacerých pohľadov o rekordnú sezónu. Počas jesennej časti prehrali zverenci Pavla Vrbu len dva razy – v prvom kole v Banskej Bystrici 2:1 a v šiestom na ihrisku Artmedie Petržalka 3:2 gólom Juraja Halenára zo záveru zápasu.
Ďalej sa dozviete:
- ako zhodnotil Stanislav Šesták majstrovskú sezónu 2006/2007
- čo sa podľa neho nikdy predtým v súťaži nestalo
- ako sa vyjadril o modeli súťaže, ktorý nakoniec vydržal iba jeden rok a či cítili krivdu
- čo vraví na to, že na jar sa až štyrikrát hralo formou anglických týždňov
- ako opísal atmosféru v šatni
- na čo sa počas sezóny Stanislav Šesták najviac tešil
- čo podľa neho nebolo vo vtedajšej lige jednoduché
- ako si zaspomínal na posledné kolo s Ružomberkom a fakt, že ich jeden gól delil od stovky
- ako sa ukončil zápas s Ružomberkom
- ako si spomína na majstrovské oslavy
- čo povedal na adresu vtedajšieho žilinského trénera Pavla Vrbu
- čo by prial terajším futbalistom
- ako sa vyjadril na adresu Jozefa Antošíka s Karolom Belaníkom
- ako sa zrodil jeho prestup do Vfl Bochum a ako si spomína na pôsobenie v Nemecku
- ako si spomína na hetrik do siete Hoffenheimu
- ktorí šiesti hráči MŠK Žilina sa za ročník 2006/2007 dostali do najlepšej jedenástky
Stanislavovi Šestákovi úvod súťaže vyšiel. Od štvrtého do ôsmeho kola strelil šesť gólov a pridal aj tri asistencie. „Bola radosť hrať každý jeden zápas. Vždy môže prísť na mužstvo kríza. Niektoré pasáže sezóny som mal lepšie, iné horšie. Počas sezóny som väčší pokles formy necítil. Z globálneho hľadiska to bolo vynikajúce,“ povedal.
Od siedmeho kola až do záveru jesene nenašli šošoni premožiteľa. Body stratili len za štyri remízy – doma 1:1 s Nitrou a 2:2 s Dubnicou a vonku 1:1 s Trenčínom a Ružomberkom.
„Čo sa týka ofenzívy, sezóna bola úplne super. Predtým sa nikdy nestalo, že by mužstvo strelilo toľko gólov, vysokým rozdielom vyhrávalo zápasy a