ŽILINA. MŠK Žilina je druhý najúspešnejší futbalový klub na Slovensku, sedemnásobný majster krajiny. Preto sme sa rozhodli obhliadnuť za jednotlivými majstrovskými sezónami. Na ročník 2003/2004 sme si zaspomínali s Branislavom Labantom.
46-ročný obranca začínal s futbalom v šiestich rokoch. „K tomuto športu som sa pridružil popri bratovi, ktorý je starší o dva roky. Vtedy neboli mobily, tak asi ako každý chlapec som hrával na ulici. Futbal nám najviac imponoval,“ povedal na úvod pre náš týždenník s tým, že preňho bol futbal šport číslo jeden: „Hrávali sme viaceré športy, ale jednoznačne zvíťazil futbal.“

Branislav Labant sa narodil 11. mája 1976 a už od júla 1994 bol súčasťou A–mužstva MŠK Žilina. Ako si však spomína na tínedžerské časy pred tým, ako sa dostal do áčka?
„Vtedy bola trošku iná doba. Keď prišiel mladý človek do kabíny, tak to bolo úplne niečo iné ako teraz. Mladých hráčov v áčku veľa nebolo. Viacerí sa ťažko dostávali do klubov. Bolo to o tom dostať šancu, ale svoju úlohu zohrávalo aj šťastie. V áčku si musel človek na to zvyknúť, poslúchať starších. Keď som prišiel do A–mužstva, bol som vyľakaný,“ vrátil sa spomienkami na začiatok svojej kariéry.

Prešli cez Tel Aviv, vypadli s Chelsea
MŠK Žilina sa ako úradujúci majster na začiatku sezóny po druhý raz v rade predstavil v predkole prestížnej Ligy majstrov. A zverencom Milana Lešického sa podaril veľký úspech, keď prvýkrát v histórii dokázal žilinský klub triumfovať v pohárovej Európe. V druhom predkole najprestížnejšej európskej súťaže dokázali šošoni vyradiť Maccabi Tel Aviv po výsledkoch 1:0 doma (30. 7.) a 1:1 vonku (6. 8.).

Prvé meranie síl rozhodol gólom z 86. minúty Marek Bažík. „Aj keď to bolo len predkolo, v tejto európskej súťaži sme neboli oťukaní. Brali sme to vážne. Chceli sme sa ukázať. Súper bol pre nás veľká neznáma, ale verili sme si. Nemali v kádri zvučné mená, tak sme sa ich nebáli. Keď dal gól Marek Bažík, bolo to veľmi emotívne. Takticky sme tento zápas zvládli veľmi dobre, ale ešte nás čakala odveta,“ povedal nám Labant, ktorý v oboch zápasoch odohral plnú minutáž.

Na odvetný zápas si doteraz vtedajší pilier obrany živo spomína. „Hrali sme na neutrálnej pôde v Budapešti, kde boli vtedy extrémne teploty. Bolo tam neskutočne teplo, doslova peklo. Po záverečnom hvizde sme si vydýchli a zavládla eufória a obrovská radosť. Boli sme neskutočne unavení, ale šťastní, že sme to pretavili do vytúženého postupu,“ doplnil.
V treťom predkole čakalo na Žilinčanov zvučné meno – FC Chelsea. Proti „The Blues“ však šošoni ani raz neskórovali a po prehrách 0:2 doma (13. 8.) a 0:3 vonku (26. 8.) sa so súťažou rozlúčili.
„Rád na tieto zápasy spomínam. Bolo to perfektné. Keď sa niekedy bavíme o týchto stretnutiach, človeka to hreje pri srdci, že si v nich mohol zahrať. Proti nám stálo vtedy zvučné meno. V Anglicku sa im darilo, klub mal extrémne veľa peňazí. Kupovali superhviezdy svetového kalibru,“ povedal Branislav Labant s tým, že proti tomuto protivníkovi určite neodohrali zlé zápasy.
„Rešpekt sme určite mali. Čo sa týka mňa, tak po úvodnom hvizde tréma zo mňa opadla. Išli sme si to rozdať ako rovný s rovným.“
“Keď sme išli po meste, ľudia nás spoznávali.
„
Na zápas vonku rád spomína hlavne preto, že z tohto merania síl má doma odložený dres svojho protihráča.
„Vtedy hrali v Chelsea veľké svetové mená, napr. Verón, Terry či Lampard. Keď sme hrali vonku, tak som si vymenil dres s Gudjohnsenom, takže mám takú peknú spomienku. Na tieto zápasy mojej kariéry môžem spomínať len v superlatívoch,“ vravel hráč, ktorý nosil na drese číslo sedem.

Za hetrikom bez Mintála
Futbalisti MŠK Žilina vstupovali do ročníka 2003/2004 ako dvojnásobný víťaz najvyššej súťaže. Podobné pocity zažili predtým len mužstvá ŠK Slovan Bratislava, 1. FC Košice a Inter Bratislava. Spolu so Žilinou to boli štyri mužstvá, ktoré si medzi sebou rozdelili majstrovské tituly v prvých desiatich rokoch existencie slovenskej ligy. Na majstrovský hetrik dokázal dovtedy siahnuť len bratislavský Slovan (1994 – 1996). Žiline sa tak naskytla príležitosť, aby sa v tejto štatistike svojmu odvekému rivalovi vyrovnala. Mali pod Dubňom pred spomínaným ročníkom opäť tie najvyššie ambície?

„Určite. V klube aj v meste prevládala eufória a boli aj očakávania. Naše mužstvo už malo nejaké skúsenosti. Keď sa darí, prevláda spokojnosť. Keď sme išli po meste, ľudia nás spoznávali. Vedenie, tréneri aj kolektív bol super. Čo sa týka slovenskej ligy, fungovalo to na najvyššej úrovni,“ spomína Braňo Labant a na otázku, aká partia sa vtedy zišla v šatni, odpovedal nasledovne.
„Bola perfektná. Aj vďaka nej vďačíme za úspechy, ktoré sme dosiahli. Škoda, že sa teraz až tak nestretávame. Bol by som rád, keby sme si spolu zaspomínali na tieto časy. Je to ťažké, každý má rodinu a svoj život.“
Ďalej sa dozviete:
- čo povedal Branislav Labant o odchode Mareka Mintála
- čo vtedy od Žiliny každý očakával
- v prvých štyroch kolách Žilina iba remizovala - čím si to vysvetľuje a čo bolo najväčším problémom
- ako zhodnotil úvod sezóny a či v dôsledku nie najlepších výkonov prišli hrozby od vedenia
- čo povedal na adresu trénera Milana Lešického a veľkej fluktuácie trénerov
- bilancia v posledných 13 zápasoch - 10 výhier a 3 remízy - čo bolo podľa Branislava Labanta posledným dielom do víťaznej mozaiky
- ktorým hráčom to v spomínanej sezóne gólovo sypalo
- Žilina aj Banská Bystrica mali vyrovnanú bilanciu výhier, prehier a remíz - čo rozhodlo o titule
- ako si Branislav Labant užíval majstrovské oslavy
- prečo bolo podľa neho super zažiť vyhecované zápasy
- čo povedal na šokujúce vypadnutie Slovana Bratislava
- aké najväčšie rozdiely vidí v slovenskej lige oproti minulosti
- čo hovorí na žilinskú filozofiu
- aké sú podľa neho plusy umelej trávy
Pred sezónou sa udiala jedna výrazná zmena. Žltozelenú kabínu opustil najlepší strelec súťaže posledných dvoch rokov Marek Mintál. Jeho ďalším pôsobiskom sa stal nemecký Norimberg. Neobávali sa preto pod Dubňom, že tímu budú jeho góly chýbať?
„Bolo super, že Marek bol žilinský odchovanec. Bol to dobrý chalan a víťazný typ futbalistu. Pre každé mužstvo by to bola citeľná strata. Samozrejme, že nám chýbal. Ale hovorí sa, že každý je nahraditeľný. Mali sme aj iných útočníkov. Na druhej strane, Marekovi prestup do Norimbergu každý doprial. Aj v Nemecku potom dokázal, že to bol kanonier,“ povedal na jeho adresu jeho niekdajší spoluhráč z MŠK Žilina.
Sezónu neodštartovali Žilinčania ideálne. V prvých štyroch kolách iba remizovali – s Banskou Bystricou (0:0), Petržalkou (2:2), Trnavou (0:0) a Interom Bratislava (2:2).
„Keď to poviem obrazne, od Žiliny vtedy každý očakával, že súperov bude mlátiť hlava-nehlava a nebudeme mať konkurenciu.