ŽILINA. Malo to byť ubytovanie na pár mesiacov, na jednu zimu. Keď na jeseň v roku 2016 vyhorela bytovka na Bratislavskej ulici v Žiline, vtedajšie vedenie mesta dalo vybudovať pre obyvateľov bez strechy nad hlavou dočasnú osadu z unimobuniek.
Za 97-tisíc eur kúpili dvanásť obytných unimobuniek a k nim pristavili ďalšie dve samostatné bunky, kde sú sociálne zariadenia a sprchy pre komunitu, ktorú tvoria väčšinou Rómovia.
Začiatkom roku 2017 sa do nich nasťahovalo takmer sto nájomníkov. Do unimobuniek ani vtedy ísť nechceli, búrili sa a dodnes si na bývanie, ktoré má pätnásť metrov štvorcových, nezvykli.
„Mamka tu bývala a zomrela, i brat ochromel a zomrel. Sú tu šváby, potkany. Mesiac som mala potkana v chalupe. Ledva som ho vyhnala. Zo strechy mi tečie. Dvere som si musela na svoje náklady urobiť. O byt nemôžem žiadať, lebo som zadlžená. Na svoje náklady si musím všetko opravovať. A ešte ma chcú vyhodiť z tejto prašivej búdy?“ hnevá sa Alena Štrkáčová.
Prvé tri roky platila za unimobunku 200 eur, teraz si za toto nedôstojné bývanie mesto účtuje polovicu.
Strastiplná cesta do Žiliny. Takýchto príbehov počúvajú v Ukrajinskom dome stovky Čítajte Bez dlhov
Vedenie mesta Žilina si už šiesty rok nevie dať rady s problémom unimobuniek na Bratislavskej ulici. Aj keď radnica ich chce zrušiť, zatiaľ nevie, kde umiestni obyvateľov. Za celé roky dokázalo nájsť vhodné ubytovanie len ľuďom z troch buniek.
