ŽILINA. Tri dni trvala púť mladej Ukrajinky s trojročnou dcérkou, kým sa dostala z krajiny poznačenej vojnovým konfliktom do Žiliny. Hoci mala byť cesta na Slovensko vykúpením, spomienky sú také čerstvé a nepríjemné, že sa pri rozprávaní musí premáhať.
Hanna Teletska pochádza z Kyjeva. Na úteku je od prvého dňa, keď na Ukrajinu začali dopadať ruské bomby. V noci zo stredy na štvrtok 24. februára ich prebudila rana.
„Hneď druhý výbuch som videla priamo z okna, bývame na 24. poschodí. Videla som ružové nebo. Bolo to také silné a ohlušujúce, že sme hneď zobrali veci, čo sme rýchlo mali pri sebe a utekali sme z domu,“ rozhovorila sa o nechcenom úteku s dcérou Nikol.
V Žiline skončil Honorárny konzulát Ruskej federácie. Konzul sa nevedel zmieriť s agresiou Čítajte Istý čas strávila u známych, kým nasadla do auta, ktoré malo namierené na Slovensko. Tlačili sa v ňom štyri ženy a päť detí, ktoré utekali v nádeji na bezpečný život za ukrajinskými hranicami.
„Cestovali sme tri dni cez Moldavsko, Rumunsko a Maďarsko na Slovensko. Cesta bola ťažká a dlhá. Žena, ktorá sama seba nazývala dobrovoľníčkou, nás vyviezla do Rumunska. Ale ona nebola dobrovoľníčkou. Na hranici začala od nás vymáhať peniaze, vysokú sumu. Veľmi som sa zľakla, pretože som nemala peniaze. Napokon som jej zaplatila asi 30 eur, všetko, čo som mala. Sama videla, že nič nemám,“ opísala Hanna nepríjemnú skúsenosť a pochválila statočnosť malej dcérky, ktorá jej počas cesty sedela na kolenách.
„Nikol vie, že musíme utekať, niekedy som jej mohla dvadsaťkrát povedať, aby išla a teraz, jeden zvuk a hneď uteká. Počas cesty si povytrhávala nechty,“ plače pri spomienkach na útek s trojročným dieťaťom.
Chce sa vrátiť
Ani po dni strávenom na Slovensku nie je veľmi pokojná a na domov nevie prestať myslieť.
