ŽILINA. Inna Palamarchuk pochádza kúsok od Odesy. Žilinu považuje za svoj druhý domov. Patrí medzi vyše 50-tisícovú komunitu Ukrajincov, ktorí žijú a pracujú na Slovensku.
Má stiahnuté hrdlo, keď má vyjadriť svoje pocity po ruskom vojenskom útoku na Ukrajinu. Nielen ona, ale každý z jej ukrajinských známych má doma rodinu a príbuzných, o ktorých sa bojí.
„Každý Ukrajinec v tejto chvíli prežíva nevysloviteľné pocity. Strach, žiaľ a bolesť nám bránia sa o ne slovne podeliť. Som rada, že sú ľudia, ktorým sa podarilo z Ukrajiny ujsť, som rada, že sú tu moji priatelia, že sú tu moje deti. Od začiatku vojny nespíme, nejeme, pretože tam sú naši rodičia, naši príbuzní. V hlave sme každú sekundu s našimi blízkymi,“ rozhovorila sa o svojich pocitoch mladá Ukrajinka.
Podľa nej je na tom všetkom najhoršie to, že ak by aj chceli ujsť, teraz už majú len malú šancu. „Bojíme sa, ale veríme v Ukrajinu, veríme v našu armádu, veríme v naše víťazstvo. Ďakujem všetkým Slovákom, že sa za nás modlia a že sú s nami,“ poďakovala sa za podporu, ktorú teraz na Slovensku cíti.
Vlna solidarity
Slovensko zatiaľ považujeme za bezpečnú krajinu aj pôvodom Ukrajinka Anhelina, ktorá už piaty rok žije a študuje v Žiline. Prekvapuje ju vlna solidarity, ktorá Slovenskom prechádza.
„Neviem, ako dlho to bude trvať, ale Slováci ponúkajú svoje byty, ponúkajú pomoc, z hranice vozia ľudí, ktorí si nevedia pomôcť a sú zúfalí,“ ocenila postoj mladá študentka.
Tvrdí, že Ukrajinci sa chystali na vojnu, ale verili, že sa ruské mocenské ambície podarí odvrátiť a situáciu vyriešiť mierovou cestou.
„Toto sa nemalo stať, veľmi sa bojím o svoju krajinu,“ hovorí.
Chuť na vojnu
Alexej Nikonov je rodákom z Moskvy. V Žiline žije a podniká sedem rokov. Väčšina Rusov podľa neho vojenské akcie ruskej armády na území nezávislej Ukrajiny nepodporuje a nerozumie jej dôvodom.
