Tvárny a poddajný materiál pod dotykom dláta rýchle mení svoju podobu. V Rajeckej doline v obci Malá Čierna tvorí aj umelecký rezbár Jozef Líška. Má 53 rokov a svoje výtvarné cítenie zdedil po rodičoch. Rezbárskemu umeniu sa naučil v Rajci pod vedením majstra Štefana Baču. Drevo mu učarilo a odvtedy vyrobil z neho už stovky figurálnych motívov, najmä svätcov. Dostali sa do mnohých kostolov a kaplniek, ale aj do barov či kúpeľov. Ani by nemohol spraviť výstavu, jeho diela sú dôkladne roztrúsené po celom svete. Nájdete ich vo Vatikáne, Rumunsku, Amerike, Kanade, Austrálii, Rusku alebo na Ukrajine. Niekedy ho zaskočia neuvážené požiadavky záujemcov: „Občas sa stane, že v niektorej obci si postavia nový kostol, a keď už majú omaľované a utretý prach na kľučkách, prídu za mnou, aby som im rýchlo ešte do vysviacky urobil sochu ich patróna. Ľudia neznalí veci si myslia, že to je len tak. Niekedy, keď chcem stihnúť termín, robím aj po nociach. Menšie sochy si najskôr nakreslím, potom vymodelujem z plastelíny alebo hliny. Až potom ich vytvorím z dreva. Klát musí byť dobre suchý, drevo suším prírodne, tak to trvá aspoň tri roky, najlepšie vyschne v sene. Najväčšiu sochu mám v kostole v Kanianke pri Prievidzi, meria 2,30 metra. Viem spraviť aj podobizeň človeka podľa fotografie. Na 90 percent robím z lipového dreva, lebo je rovnako husté. Ale používam aj čerešňu, orech, dub, jaseň, každé drevo je vhodné na niečo iné a každé vonia ináč,“ hovorí majster. Pri práci v dielni Jozefovi smutno nie je, pomáha mu jeho manželka a svoje skúsenosti môžu odovzdať aj svojim deťom, ich syn študuje grafický dizajn a z dcéry bude sochárka.
