ŽILINA. Sú mladé, plné života túžob a snov, no do životov im vstúpila skleróza multiplex, ochorenie s nepredvídateľným priebehom. Dve Žilinčanky 33-ročná Zuzana Kováčová a 27-ročná Michaela Pažická sa odmietli zmieriť s tým, že skôr či neskôr skončia na vozíčku.
Rozhodli sa pre radikálnu liečebnú metódu. V septembri podstúpili transplantáciu kmeňových buniek na moskovskej klinike. Na alternatívnu liečbu sa pred nimi v Rusku odvážili iba dvaja Slováci.
Liečba spočíva v odobratí vlastných kmeňových buniek, ktoré sa „očistia“ a po zničení nefunkčnej imunity vrátia späť do tela. Imunitný systém pacienta sa tak zresetuje. Na Slovensku je táto forma liečby považovaná za experimentálnu.
Transplantáciu neprežije necelé percento pacientov. Dvojica bojovníčok išla do riskantného projektu spoločne. Osud ich spojil, keď sa náhodou stretli v čakárni neurologickej ambulancie.
Čičmany sú na pokraji kolapsu, na záchranu dediny vzniká zbierka Čítajte Zuzane diagnostikovali sklerózu multiplex v roku 2010 v jej vysokoškolských rokoch. Pred zákrokom trpela únavou či tŕpnutím končatín a bola rada, keď dokázala prejsť dvadsať minút so psom.
Michaelu choroba tisícich tvári trápi už od strednej školy. Plnohodnotný život jej narúša hlavne nespavosť a únava. Nevie si predstaviť, že raz by musela byť odkázaná na pomoc okolia a rodiny.
O ochorení, ktoré napáda centrálny nervový systém a prejavuje sa napríklad aj zahmleným videním, problémami s chôdzou, poruchami výslovnosti, či tŕpnutím trupu alebo tváre, začali viac hovoriť. Vybudovali občianske združenie, v ktorom pomáhajú a podporujú ľudí trpiacich touto nevyliečiteľnou chorobou. Otvorene hovoria aj o svojich zážitkoch z Moskvy a na zákrok motivovali už ďalšie dve desiatky pacientov.
V rozhovore sa dočítate
- Či si pripúšťali, že sa zákrok nemusí podariť
- Ako sa cítia v porovnaní pred nástupom na moskovskú kliniku
- Ako dlho v nich dozrievalo rozhodnutie podstúpiť transplantáciu kmeňových buniek
- Prečo sa rozhodli práve pre Moskvu
- Ako prežívajú náročné obdobie rekonvalescencie
Odhodlali ste sa na transplantáciu kmeňových buniek. Čo zmenil zákrok vo vašich životoch?
Zuzana: Najťažšie pre mňa boli prvé tri mesiace po transplantácií. Prišla som domov z Moskvy dosť slabá, unavená a mala som dlhý čas problém s nespavosťou. Taktiež sme nemohli hocičo jesť, mala som každý deň čerstvú prevarenú stravu, žiadne surové potraviny ako sú ovocie a zelenina. Som stále v izolácií od priateľov a širšej rodiny z toho dôvodu, že sme stále krátko po transplantácií s nižšou imunitou a v tejto covidovej dobe si na seba musíme dávať stále väčší pozor.
Michaela: Pre mňa bola najväčšia zmena izolácia od rodiny či priateľov a nedostatok energie pri vykonávaní bežných denných činností.
Dá sa už teraz hodnotiť úspešnosť zákroku?
Zuzana: Hovoriť o zlepšení je asi ešte skoro, lebo rekonvalescencia po transplantácií vlastných kmeňových buniek trvá väčšinou v rozpätí od troch mesiacov do jedného roka. Cieľom transplantácie je zastaviť progres ochorenia sklerózy multiplex, čo uvidíme až po roku na kontrolnej magnetickej rezonancii. Zlepšenie zdravotného stavu je už len pomyselnou čerešničkou na torte, ale určite verím, že aj k tomu dôjde, keď po transplantácií budeme dodržiavať zdravú životosprávu.
Michaela: Z mojej strany zatiaľ nedošlo k zlepšeniu, ale samozrejme to chce určite dlhší čas, kým sa telo zotaví po takej náročnej liečbe.
Ako sa cítite fyzicky i psychicky po operácii v porovnaní s obdobím pred nástupom na moskovskú kliniku?
