ŽILINA. MŠK Žilina je druhý najúspešnejší futbalový klub na Slovensku, sedemnásobný majster krajiny. Preto sme sa rozhodli obhliadnuť za jednotlivými majstrovskými sezónami. Na ročník 2001/2002 sme si zaspomínali s Miroslavom Nemcom.
Miroslav Nemec
Dátum narodenia: 26. september 1971
Miesto narodenia: Banská Bystrica
Pozícia: stredný útočník
Počas aktívnej hráčskej kariéry hrával za béčko Banskej Bystrice, Tatran Prešov, 1. FC Košice a Matador Púchov. V zahraničí pôsobil v izraelskom klube FC Ashdod a kazachstanských mužstvách FK Atyrau a FC Ekibastuzets. V sezóne 2001/2002 a 2002/2003 bol súčasťou majstrovských tímov MŠK Žilina. Po ukončení aktívnej kariéry presedlal na tú trénerskú. Desať rokov bol súčasťou MŠK Žilina, kde pôsobil ako tréner na rôznych pozíciách. Ako asistent trénera vyhral majstrovský titul ešte trikrát, raz aj Slovenský pohár a okúsil atmosféru Pohára UEFA (dnešná Európska liga) aj Ligu majstrov.
Miroslav Nemec je rodák z Banskej Bystrice. V tomto stredoslovenskom meste sa narodil 26. septembra 1971. S futbalom začínal v Sásovej, čo je mestská časť a zároveň najväčšie sídlisko Banskej Bystrice. Na začiatok spoločnej debaty nám skúsený útočník povedal, že v detstve sa rozhodoval medzi dvomi najznámejšími športmi - futbalom a hokejom.
„Chodil som do športovej hokejovej triedy. Pre futbal som sa priklonil približne v štrnástich, pätnástich rokoch,“ povedal na úvod. V Dukle Banská Bystrica si prešiel devätnástkou a neskôr aj béčkom, s ktorým hral druhú slovenskú národnú ligu. V najvyššej slovenskej súťaži debutoval v drese Tatrana Prešov. „Prišiel som tam ako dvadsaťdvaročný. Na môj prvý štart si pamätám, bolo to proti Nitre,“ povedal. Neskôr hral aj za Košice či Dunajskú Stredu.
Majstrovský tím MŠK Žilina v sezóne 2001/2002. (zdroj: MŠK Žilina)„Košice mali v tom čase veľmi silný tím. Vtedajší manažér mi ponúkol možnosť ísť do Izraela. Na toto pôsobenie mám úžasné spomienky, bola to dobrá liga,“ obzrel sa spätne Nemec na polročné pôsobenie v izraelskom SC Ashdod. Po tejto zahraničnej anabáze ešte sezónu opätovne pôsobil v Košiciach. Tesne pred tridsiatkou, v lete 2001, sa dohodol na zmluve s MŠK Žilina.
Dokázali sa vyrovnať Barcelone
V životopise Miroslava Nemca svieti aj sezóna v Púchove. V meste na Považí strávil sezónu 2003/2004. Azda každému fanúšikovi slovenského futbalu ako prvé pri slovnom spojení Matador Púchov príde na um slávny zápas s Barcelonou v prvom zápase prvého kola Pohára UEFA z 24. septembra 2003. Zaplnený štadión Antona Malatinského sledoval zaujímavý, a na veľké počudovanie, aj napínavý zápas. Hostia vyhrávali po góle Kluiverta zo 49. minúty 1:0, ale v 93. minúte vytryskol na štadióne gejzír radosti po vyrovnávajúcom góle Milana Jambora.
V tomto zápase si zahral aj Miroslav Nemec, ktorý už na ihrisku pri vyrovnávajúcom góle nebol. Z ihriska odišiel v 76. minúte. „Paradoxom je, že som mal dve, tri výborné šance. Škoda, že sme nevyhrali, bolo by to ešte zaujímavejšie. Vďaka Milanovi sme v posledných minútach strelili gól. Nastavenie mužstva bolo dobré,“ zaspomínal si na legendárny zápas s tým, že Púchov si razil svoju cestu. „Zišla sa tam vynikajúca partia. Dokázali sme uhrať remízu s veľkou Barcelonou. Hrali sme proti top hráčom, ktorí v tej dobe začínali – Xavi, Iniesta, Puyol. Za Barcelonu hrali v tom čase aj Ronaldinho, Kluivert či Enrique. Dokázali sme sa im vyrovnať,“ zaspomínal si.
Prvý zápas 1. kola Pohára UEFA 2003/2004, 24. septembra 2003
Matador Púchov - FC Barcelona 1:1 (0:0)
Góly: 90.+3 Jambor - 49. Kluivert. ŽK: Hricko (Púchov). Rozhodovali: Müftüoglu - Gencerler, Kan (všetci Tur.), 18.000 divákov (vypredané)
Zostavy a striedania:
Matador Púchov: Bernady - Hricko, Ovad (79. Brisuda), Čvirik, Holčík - Škripec (52. Majerník), Belák, Jambor, Gegič - Breška, Nemec (76. Nemec)
FC Barcelona: Valdes - Puyol, Reiziger, Cocu, Van Bronckhorst - Enrique, Xavi, Quaresma (73. Saviola), Ronaldinho, Overmars – Kluivert
S realizačným tímom ani peniazmi nebol problém
Pôsobenie pod Dubňom môžeme označiť ako jeho najúspešnejšie v kariére. Ako sa zrodil jeho prestup na sever Slovenska? „Už za pôsobenia Jána Kozáka v Košiciach prebehli nejaké rokovania so Žilinou. Vo vtedajšej dobe mal hráčsky káder pod kontrolou Karol Belaník. Komunikovali sme spolu a napokon si ma vybral,“ spomína Miroslav Nemec a zároveň dopĺňa, prečo sa rozhodol ponuku žltozelených prijať.
Zobral na seba vodcovskú úlohu, strelil 39 gólov. Šimon Petráš: Baráž je úplná hlúposť Čítajte „Bol som tridsiatnik. V Košiciach boli obrovské problémy, aj keď tam pôsobil úžasný tréner Ján Kozák. Ponuka z MŠK Žilina bola dobrá. Porozprával som sa s trénerom Jurkemikom a už nebolo o čom. Doťahovali sa určité pozdĺžnosti z Košíc, musel som ustúpiť. Vybral som si Žilinu. To, akým spôsobom jednal pán Belaník v tom čase, bolo úžasné.“
Takto oslavovali žilinskí futbalisti prvý titul v histórii klubu. (zdroj: Archív M. N.)Predsa len, keď má človek tridsať rokov, už je väčšinou niekde usadený a pomaly začína rozmýšľať nad tým, čo bude robiť po skončení aktívnej kariéry. Miroslav Nemec však išiel v ústrety novej výzve. Prichádzal do mužstva, ktoré v práve skončenej sezóne 2000/2001 obsadilo piate miesto s tridsaťpäťbodovým (!) mankom na majstrovský Inter Bratislava. Jedným z dôvodov, pre ktorý sa rozhodol ponuku Žiliny prijať, bol realizačný tím.
“Nebol problém s realizačným tímom ani peniazmi. Všetko klapalo, ako malo.
„
„Prešiel som si dobrým kolektívom v Prešove či Košiciach, kde bolo osemdesiat percent reprezentantov. V Žiline som našiel skvelý realizačný tím, ktorý sa vtedy skladal z troch, štyroch ľudí. Pán Jurkemik bol obrovský profesionál a vedel s nami komunikovať,“ povedal Miroslav Nemec s tým, že chémia medzi nimi fungovala od prvého dňa.
„Keď som prišiel, našiel som tam bývalého spoluhráča Ľuba Reitera. V tej dobe to bol jeden z najlepších útočníkov. Mladší hráči sa postupne k nám pridávali, či už to bol Braňo Labant alebo Ďuricovci. Musím povedať, že dobre nastavení chalani prichádzali aj z vtedajšieho dorastu. Boli sme dobrá partia, slovami sa to ani nedá opísať. Išlo to ako po masle. Nebol problém s realizačným tímom ani peniazmi. Všetko klapalo, ako malo.“
Ďalej sa dozviete:
- Čo povedal Miroslav Nemec na adresu trénerov Ladislava Jurkemika a Leoša Kalvodu
- Ako sa vyjadril na vtedajšiu prácu Karola Belaníka a ako si zaspomínal na spoluprácu s vychádzajúcou hviezdou Marekom Mintálom
- Mintál (21) s Nemcom (10) strelili polovicu gólov celého mužstva (62). Čo povedal na túto štatistiku?
- Ktorý z Nemcových desiatich gólov bol najdôležitejší
- S druhým Púchovom nevyhrala Žilina ani raz, čím si to M. Nemec vysvetľuje?
- Prečo nezvládli zápasy na konci sezóny, keď už mali istotu titulu
- Ako prebiehali majstrovské oslavy a ako si spomína na vtedajšiu návštevnosť na štadiónoch
- Čím si M. Nemec vysvetľuje pokles záujmu ľudí o šport
- Ako si spomína na desaťročnú prácu na rôznych trénerských pozíciách pod Dubňom
- Čo považuje za svoj vrchol a ako si spomína na Vrbu, Radolského, Hapala či Adelaara, pri ktorých zbieral trénerské skúsenosti
- Prečo hľadal majstrovský pohár v jeho posteli Karol Belaník
- Ako sa obzerá na trénerskú zastávku v Zimbabwe, kde trénoval tri roky
- V akej súťaži pôsobil a prečo v Afrike ľudia futbal milujú
Veľká vďaka patrí Ladislavovi Jurkemikovi
Na trénerskej stoličke sa v prvej majstrovskej sezóne MŠK Žilina v najvyššej slovenskej súťaži vystriedali dvaja tréneri. Ladislav Jurkemik bol hlavným koučom do konca roku 2001, kedy na vlastnú žiadosť odišiel do reprezentácie. Jeho nástupcom sa stal Čech Leoš Kalvoda.
„Pre nás to bol neznámy tréner. Boli sme v popredí, viedli sme súťaž, takže aj očakávania začínali byť veľké. Zhostil sa toho dobre, nadviazal na Jurkemikovu robotu. Nechcem dehonestovať robotu pána Kalvodu, ale kolektív bol dobre nastavený, šliapal a cieľ pre nás bol úplne jasný. Mrzí ma, že sme v spomínanej sezóne nezvládli účasť v pohári. Sezónu sme mohli ešte viac vyšperkovať,“ povedal Miroslav Nemec a pokračoval:
„Ladislav Jurkemik prišiel z cudziny. Učil nielen hráčov, ale aj ľudí okolo seba. Leoš Kalvoda tomu tiež prispel svojim čarom. Jednoznačne to však naštartoval Laco Jurkemik, jemu patrí veľká vďaka za prvý titul, ktorý Žilina vyhrala. Treba spomenúť aj Karola Belaníka, ktorý vedel mužstvo vhodne doplniť. Mal nos na dobrých hráčov. Keď sa pozriem spätne dvadsať rokov dozadu, aké mužstvo dokázal poskladať, klobúk dole pred ním.“
