ŽILINA. V pondelok 17. januára by sme sa mali dozvedieť meno nového predsedu Stredoslovenského futbalového zväzu. Po viac ako 30 rokoch končí vo funkcii Jozef Paršo a nahradí ho jeden z trojice Igor Krško (Žilina), Ľubomír Samotný (Banská Bystrica) alebo Stanislav Neuschl (Žiar nad Hronom). Pred blížiacou sa volebnou konferenciou sme sa rozprávali s jedným z kandidátov, predsedom Oblastného futbalového zväzu Žilina Igorom Krškom.
Na začiatok trochu odľahčene - ako ste trávili vianočné sviatky a príchod nového roka?
- Konečne som sa venoval rodine. Nič iné som neriešil, ani prichádzajúce voľby. Myslím si, že nielen ja, ale aj ostatní kolegovia si potrebovali oddýchnuť od celoročného stresu v tomto náročnom a divnom období.
Zlé diagnózy nepočúvol, do zápasov chodil cez bolesť. Srdciar "Šnapy" ide cez mŕtvoly Čítajte Kedy a prečo ste sa rozhodli kandidovať na post šéfa Stredoslovenského futbalového zväzu?
- Nebolo to rozhodnutie z večera do rána. Keďže v Stredoslovenskom futbalovom zväze pôsobím v rôznych funkciách 16 rokov, povedal by som, že išlo o prirodzené vyústenie. Kandidovať som sa rozhodol po rozhovoroch s rodinou, priateľmi, ktorí taktiež pôsobia vo futbale a takisto aj po konverzáciách s kolegami z ostatných futbalových zväzov, ktorí mi deklarovali podporu, čo si veľmi vážim.
Kto sa vo voľbách proti vám postaví?
- Najskôr musím povedať, že slovíčko protikandidát mi je cudzie. Ja proti nikomu nekandidujem. Bude sa voliť predseda Stredoslovenského futbalového zväzu a ja som jedným z kandidátov na túto funkciu. Nie som ani proti jednému kandidátovi. Ani oni nekandidujú proti mne.
Okrem mňa sa do volieb prihlásili členovia výkonného výboru Ľubomír Samotný z Banskej Bystrice a Stanislav Neuschl zo Žiaru nad Hronom. Samotný bol do posledných volieb, ktoré sa konali na jeseň minulého roka, predsedom ObFZ Banská Bystrica, ale do ďalšieho funkčného obdobia už nekandidoval. Neuschl bol ako funkcionár Pohronia pri všetkých postupoch tohto mužstva až do Fortuna ligy. S oboma mám kamarátsky vzťah a ani naša spoločná kandidatúra na tom z môjho pohľadu nič nemení.
Tréner Zástrania Milan Gašpierik: Bytča je možno nabitá peniazmi, ale nie kvalitou Čítajte Predsedom SsFZ bol už od roku 1988 Jozef Paršo. Aký je váš spoločný vzťah?
- Jozefa Parša poznám dlhé roky a beriem ho takého, aký je, s jeho pozitívami aj negatívami. Náš vzťah je normálny, tak ako aj s väčšinou iných ľudí. Ja sa vždy snažím sľúbiť len to, čo dokážem splniť a keď už dám niekomu slovo, tak musí platiť.
Voľby sa uskutočnia vo štvrtok 13. januára. Ako sa cítite s blížiacou sa konferenciou?
- Som o niečo viac aktívny, čo je logické. Pripravujem si materiály na predostretie mojej vízie. Tak ako celý život, rozprávam sa s ľuďmi a zaujímam sa o ich názory a myšlienky. Nikomu nesľubujem funkcie, postupy, zostupy, výhody. Hnutie v stredoslovenskom kraji musí rozhodnúť, či SsFZ chce ísť cestou, ktorú ponúkam ja alebo pôjde cestou, ktorú ponúknu iní kandidáti. Je to výber delegátov.
Keďže nejde o moje prvé voľby, vedel som, do čoho idem, ale tak, ako sa teraz dejú niektoré veci, to som nečakal. Samotné voľby ukážu, ako sú jednotliví kandidáti pripravení a vnímaní. A ktorú ponuku delegáti konferencie podporia. Nemám žiadny tím ľudí, všetko si robím sám, mám však veľa priateľov s ktorými veci konzultujem a ktorí majú podobný pohľad na smerovanie SsFZ, ako mám ja.
“Vždy sa snažím sľúbiť len to, čo dokážem splniť a keď už dám niekomu slovo, tak musí platiť.
„
Záložník Predmiera M. Pobijak: V Žiline sa ma pýtali, či u nás babky bijú hráčov dáždnikmi Čítajte Futbal, hlavne ten na regionálnej úrovni, prežíva ťažšie časy. Pred novým predsedom stojí neľahká úloha, súhlasíte?
- Pred 16 rokmi som prvýkrát vyhral voľby do Oblastného futbalového zväzu Žilina. Aj vtedy ma čakalo veľa roboty. Čo bolo dobré, sme ponechali a nastavili sme zväz na určité fungovanie. Výsledkom toho je, že v stredoregióne sme najväčší futbalový zväz. Zo všetkých zväzov máme podiel takmer 20 percent. Systém spolupráce, komunikácie, odbornosti a prístupu v Žiline by som chcel posunúť o level vyššie. Samozrejme, každý futbalový zväz, náš nevynímajúc, má vlastné problémy. Mojou úlohou je dobré veci stmeliť a dať ich dokopy, aby sme vytvorili funkčný celok, ktorý bude fungovať v prospech futbalu.
Futbalu venujem nielen svoj čas, ale aj financie. Napríklad naposledy kúpou lôpt a preplatením nákladov na rozhodcov v oblastnom futbalovom zväze. Podporujem kluby, turnaje, cyklistiku, hokejbal, školstvo, ľudí v núdzi či zdravotníctvo. Z prostriedkov, ktoré mám k dispozícii, sa snažím pomôcť ostatným. Na futbale nie som finančne závislý, je to moja vášeň.
Zároveň ponúkam skúsenosti z vrcholového manažmentu veľkých firiem. Od 28 rokov som pôsobil v riadiacich funkciách a 8 rokov som bol členom predstavenstva firmy, ktorá zamestnávala 6-tisíc ľudí. Od roku 2016 som začal súkromne podnikať. Čiže mám súkromné aktivity, z ktorých môžem čerpať skúsenosti a tiež podporiť futbal aj ostatné odvetvia.
Aká je vaša vízia a aké najväčšie výzvy stoja pred novým predsedom SsFZ?
- Nerád vysedávam a o veciach polemizujem. Tým, že sa bude Výkonný výbor Stredoslovenského futbalového zväzu kreovať z predsedov oblastných futbalových zväzov, každý má vlastné znalosti a predstavy o práci. Predpokladám, že spoločnými silami nájdeme riešenia, ako vrátiť deti a mládež na ihriská. To je podľa mňa prioritou. Bez dobrej základne to nemôže fungovať. 15-ročného chlapca nenaučíte, aby mal vzťah k futbalu. Ten si musí budovať od prvých ročníkov základnej školy. Musíme podporovať deti v tom, aby trénovali.
Zároveň musíme nájsť prostriedky na to, aby sme k nim našli kvalifikovaných ľudí, ktorí rozumejú deťom, aby ich čo najkvalitnejšie pripravovali. Dôležitá je trpezlivosť. Bude trvať roky, kým sa dostaví želaný efekt. Toto by malo byť prioritou. V každom regióne treba nastaviť spôsob, ktorý im bude najbližší.
Treba sa zamyslieť aj nad tým, ako sú dnes nastavené mládežnícke súťaže. Či spĺňajú to, čo od nich očakávame. Súťaže je dôležité stavať podľa toho, v ktorých kluboch je o ne záujem. A nie, že je známe zloženie súťaží, ale máme problém do nich zohnať kluby. Kategória dorastu a žiakov bude musieť nájsť odvahu a urobiť reorganizáciu súťaží a ďalšie možno aj jednorázovo nepopulárne opatrenia v prospech futbalu.
Stredoslovenský futbalový zväz predstavuje servis pre kluby a rozhodcov. A musí sa k tomu aj tak postaviť. Ide o zlepšenie komunikácie. Aby kluby vedeli, na koho sa majú v problémoch obrátiť a zväz je tu od toho, aby im poradil. Vráťme sa k heslu „Futbal je hra“. Aby bol futbal naozaj hrou. Nie zákulisnou, ale na ihrisku. Množstvo vecí je v SsFZ dobre nastavených. Čo je dobré, treba zachovať a čo treba nastaviť odznova, k tomu sa odhodlať.
Nočná mora Rajca pokračuje aj v piatej lige. Tréner Šustek: Hlas som zvýšil iba raz Čítajte Čo by ste v prípade víťazstva vo voľbách chceli dosiahnuť?
- V prvom rade dôveru klubov a funkcionárov v inštitúciu Stredoslovenského futbalového zväzu, dôveru v to, že to, čo robíme alebo chceme robiť, má význam v prvom rade pre futbal! Že je to zväz, ktorý má nastavené rovnaké pravidlá pre všetkých. Je jedno, či pôjde o klub z Oravy alebo Novohradu. Každý musí mať rovnaké práva, ale aj povinnosti. Treba ísť v zmysle toho, aby bol futbal futbalom. Nie, čo je najlepšie pre zväz alebo jednotlivé kluby či jednotlivcov, ale čo je najlepšie pre futbal ako celok.
“Vráťme sa k heslu „Futbal je hra“. Aby bol futbal naozaj hrou. Nie zákulisnou, ale na ihrisku.
„
Oblastný futbalový zväz Žilina momentálne disponuje najväčšou základňou futbalistov v rámci SsFZ. Určite by ste boli rád, keby sa postupne situácia zlepšila aj v ostatných okresoch, hlavne na juhu Slovenska, však?
- Jedna vec je pomenovať problém a druhá nájsť konkrétne riešenia. V Žiline sme v rokoch 2013 a 2016 začali pociťovať úbytok a nezáujem už aj v mládežníckych družstvách, Žili sme v sebaklame, že futbal je najväčší športový fenomén a nehľadali sme riešenie, ako zvýšiť počet aktívnych hráčov. Stratili sme všade 2 až 3 generácie futbalistov, rozhodcov. Každý víkend trávim na futbalových ihriskách nielen v blízkosti Žiliny.
V našom zväze sme si zobrali príklad z prípraviek, ktoré rozbehli svojho času v Martine. Princíp zostal rovnaký, ale poňali sme to inak. Začínali sme so šiestimi prípravkami na báze úplnej dobrovoľnosti a minimálneho zásahu zo strany zväzu a v súčasnosti ich máme 63. Dnes sa nám to prejavuje u mladších žiakov, ktorých máme 22 len v oblastných súťažiach. Základňu sme rozšírili najviac, ako sa dalo. Je to zásluha mojich kolegov v oblasti, klubov a samospráv, lebo sme ich presvedčili o potrebnosti tohto kroku pre budúcnosť futbalu.
Takisto sa rozprávame s klubmi a samosprávami o tom, ako dostať deti na ihriská. Aj vyššie územné celky si začali uvedomovať, že nie je nič lepšie, ako keď deti športujú. Len tam sú trošku ako spiace ruženky. Aj tieto organizácie by sme chceli „zobudiť“ a zapojiť do našich aktivít, aby futbal ďalej napredoval. Vďaka SFZ a samosprávam sa podarilo zlepšiť infraštruktúru.
Deti musíme dostať preč od počítačov. Toto je cesta, aby sme pozdvihli futbal. Samozrejme, každý región má vlastné špecifiká. A týmito mojimi skúsenosťami by som chcel pomôcť. Dnes neriešime rozvoj futbalu, ale jeho záchranu. Najväčším problémom nie sú financie, ale nedostatok hráčov a ľudí, ktorí sa im venujú.
