ŽILINA. Jeho spoluhráčmi boli Ivo Viktor, Zdeněk Nehoda či Jozef Móder a jednu sezónu ho trénovala legenda československého futbalu a víťaz Zlatej lopty z roku 1962 Josef Masopust. Po futbalových trávnikoch behal s veľkými legendami najpopulárnejšej športovej hry na svete. Reč je o Miroslavovi Gerhátovi, ktorý koncom roka 2021 oslávil životné jubileum 70 rokov. Pri tejto príležitosti sme si s ním zaspomínali na jeho aktívnu hráčsku kariéru.
Miroslav Gerhát
Dátum narodenia: 28. decembra 1951 v Topoľčanoch
Post: stredopoliar, ľavý obranca (Trenčín)
Kluby ako hráč: Topoľčany (žiaci), Žilina, Dukla Praha, Martin, Trenčín, Mníchov 1860, Ružomberok
Kluby ako tréner: Ružomberok, Žilina, Topoľčany, Dolný Hričov, Lietavská Lúčka, Zbyňov
V mene nášho týždenníka prijmite gratuláciu k nedávnym 70. narodeninám. Ako sa cítite ako čerstvý sedemdesiatnik?
- Juj, na toto sa mi ťažko odpovedá (smiech). Ubehlo to rýchlo, zostarol som. Ani som sa nenazdal a oslávil som 70-tku. A keďže som celý život pôsobil pri futbale – čo znamenalo tréning, tréning a zápas a takto dookola, ubehlo to ešte rýchlejšie.
Pri životnom jubileu zvyknú ľudia spomínať na pamätné chvíle, ktoré prežili. Máte aj vy takúto nostalgickú chvíľku?
- Na malej rodinnej oslave som si v hlave premietol, čo všetko som zažil. Už ako malý chlapec som čítal a sledoval všetko okolo futbalu, zaujímal sa o veľké futbalové osobnosti ako Pelé či Eusébio. Takže áno, zaspomínal som si.
Predseda FK Predmier Maroš Hvizdák: Nie je to u nás také vulgárne ako kedysi Čítajte Poďme si zaspomínať na vašu bohatú kariéru. Kde sa to celé začalo, kto vás priviedol k futbalu?
- Môj nebohý otec ma v jednom liste mame nakreslil ako futbalistu (smiech). Neviem, či to bolo v tom, ale už odmalička ma futbal bavil. Na základnej škole som sa venoval takmer všetkým športom. Napríklad za žiakov som závodne hrával stolný tenis. Ale musel som sa rozhodnúť pre jeden šport a zvíťazil futbal.
Prvé futbalové kroky som začal robiť v Topoľčanoch. Vytiahol ma tréner Vojtech Schottert, ktorý ma neskôr odporučil do Žiliny. Pod Dubňom sme dokonca hrali dorastenecký prípravný zápas Žilina – Topoľčany. Prehrali sme 3:1 a jediný gól Žiline som strelil práve ja. V klube ma už sledovali, vedeli o mne.
Ako si spomínate na vaše začiatky v klube ZVL Žilina?
- Do Žiliny som prišiel ako 16-ročný v roku 1967. Prvého polroka som strávil v B doraste a potom v mužstve, ktoré hralo ligovú súťaž. V jednej kabíne som pôsobil pri hráčoch ako Goljan, Beleš, Chobot či Šulgan. V roku 1970 som sa dostal do áčka. Utkvelo mi v pamäti, že v čase môjho príchodu do A-mužstva v tíme už polroka pôsobil Ivan Šumichrast, z ktorého sa neskôr stal vychýrený masér v Československu.
Keď som sa dostal do A-mužstva, pôsobili tam výborní futbalisti – Plach, Smak, Gargulák, Slezák, Pažický, Kráľ, Zigo, Podolák, Staškovan či Tománek. Stal som sa súčasťou výbornej partie. Prijali ma medzi seba dobre, ale musel som zaplatiť nováčikovskú daň.
Záložník Predmiera M. Pobijak: V Žiline sa ma pýtali, či u nás babky bijú hráčov dáždnikmi Čítajte Pamätáte si na váš debut v československej futbalovej lige v ročníku 1970/71?
- Prvé dva duely sme hrali v domácom prostredí. Najskôr sme mali Teplice a potom Slaviu Praha. Obe stretnutia sme vyhrali a na prvý zápas v československej lige som nastúpil v 70. minúte stretnutia proti Tepliciam. Premiéru si podrobne nepamätám, ale viem, že bola pekná návšteva aj počasie.
Od leta 72 do jari 74 ste pôsobili v Dukle Praha. Súvisel tento angažmán s povinnou vojenčinou?
- Áno, do Prahy ma odporučil tréner Reimann. V tom čase pôsobil v Dukle tréner Vejvoda – tzv. Malý Napoleon, malá postava, ale veľký človek. Bol to neskutočný odborník. Vtedy pôsobili v hlavom meste Československa výborní hráči Ivo Viktor, Zdeněk Nehoda či Miroslav Gajdůšek. A na povinnej vojenčine tam boli so mnou aj ďalší Slováci Jozef Móder a Dušan Herda, ktorý hral so mnou dokonca ako žiak v Topoľčanoch. Mal som futbalové šťastie, keďže som sa v novom klube chytil a stal sa stabilným členom základnej zostavy, odohral som väčšinu zápasov.
Na Duklu mám výborné spomienky. Keďže v tom čase mala Dukla svetové meno, zažil som vynikajúce zájazdy do Singapuru, Indonézie, Thajska, Egypta, Indie, Pakistanu či Anglicka. Pravidelne chodievala aj na turnaje do New Yorku, kde bola úspešná. Ale keď som tam ja pôsobil ako vojak základnej vojenskej školy, nedostali víza. Tešil som sa, že sa dostanem do Ameriky, ale nakoniec mi to nebolo umožnené (smiech).
V uzamknutej časti sa dozviete:
- ako si spomína na víťaza Zlatej lopty z roku 1962 Josefa Masopusta, ktorý ho v Prahe trénoval
- aký vzťah mal Josef Masopust k Slovákom
- či mohol Miroslav Gerhát zostať viac ako dva roky v Prahe
- ako si spomína na povolanie do juniorskej reprezentácie a koľko zápasov za ňu odohral
- aké spomienky má na pôsobenie v ZVL Žilina
- ktoré veľké osobnosti žilinského futbalu prešli jeho trénerskými rukami
- ako si spomína na kvalitu vtedajšej československej ligy
- ako je spokojný s bilanciou 256 zápasov a 15 gólov
- na aký pokrik v zápase na Sparte doteraz nezabudol
- aké spomienky má na pôsobenie v Trenčíne
- či je niečo, čo zo svojej futbalovej kariéry ľutuje
- aké to bolo za minulého režimu a či on alebo jeho spoluhráči zažili rozpory s vládnou mocou
- prečo vydržal v Mníchove iba polroka
- ako vznikla jeho prezývka Gallego
- ktorá spomienka s Jozefom Adamcom je preňho nezabudnuteľná
- v čom sa futbal od jeho aktívnych čias podnes najviac zmenil
- prečo podľa neho nie je futbal pre diváka okulahodiaci ako kedysi
- čo podľa neho futbalu škodí
- ako vníma súčasnú situáciu s futbalom na dedinách
- s akým zlozvykom nedávno skončil a čo napĺňa jeho dôchodkový čas
V pražskom klube ste si zahrali okrem iného po boku legiend Iva Viktora či Zdeňka Nehodu. Ako si na nich spomínate?
- Veľmi dobre.
