Sheba zo Strečna: Prekvapili ma bohaté Vianoce a množstvo darčekov

O Vianociach v Keni a na Slovensku i o prekvapeni zo snehu.

Sheba Juliet. Sheba Juliet. (Zdroj: BRANISLAV KOSCELNÍK)

Sheba Juliet pochádza z Kene, no na Slovensku žije už od roku 2010. V Žiline vyštudovala a dnes na Žilinskej univerzite pôsobí ako lektorka anglického jazyka. Väčšinu času prežila v Strečne, o ktorom hovorí ako o svojom domove a o ľuďoch, ktorí ju prichýlili, ako o svojej rodine. Na život na Slovensku si ľahko zvykla, pretože stretáva príjemných ľudí. Temperamentná a stále usmievavá žena tvrdí, že v africkej Keni sa žije pomalšie, ľudia si neplánujú život dopredu a nedávajú veľa cieľov. Sú však spontánnejší, veselší a rodinne založení. A také sú aj Vianoce v päťdesiatmiliónovej rovníkovej krajine.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po štyroch rokoch cestujete na Vianoce domov. Čo vás čaká?

Vianoce sú obdobím, keď sa môžem stretnúť so svojou rodinou. Ľudia, ktorí žijú v meste sa v tomto čase vracajú na dedinu, študenti sú dlhšie obdobie doma. Je priestor stretnúť sa v kruhu širšej rodiny. Odchádzam v čase, keď je na Slovensku zima. V Keni je vždy teplo, ale v období od novembra do februára je ešte teplejšie. Väčšinou sa stretávame vonku, je to veľká oslava. So širšou rodinou spolu večeriame – stretnú sa tety, ujovia, bratranci, sesternice.

Keňa je multináboženská krajina. Ako sa Vianoce prejavujú v duchovnej oblasti?

Ja som kresťanka tak, ako väčšina obyvateľov. Ľudia sú silno veriaci a Vianoce sa začínajú v kostoloch. 24. decembra všetci ideme do kostola, či sme katolíci alebo protestanti. Až keď sa vrátime, začínajú sa oslavy. To isté je na Silvestra. Väčšina ľudí uzatvára rok s Bohom v kostole. Všetci potom spolu oslavujeme, jeme a delíme sa o jedlo.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež Kiet, Renas, Gudalyre, Berenice. Aj toto sú mená Žilinčanov narodených v tomto roku Čítajte 

Temperament Keňanov sa prejavuje aj v kostole?

Samozrejme. Nemôžem povedať, že naše omše sú krajšie, lebo každý má svoju unikátnu krásu, ale sú živšie. My spievame, my tlieskame, tancujeme. Používame bubny. Naše omše sú hlučné a veľmi temperamentné. Niekedy aj tu zabudnem, že som na Slovensku a užijem si omšu, tancujem a spievam. Najviac, keď spievajú mladí ľudia v kostole s gitarami.

Ako vyzerá vianočný deň?

Najskôr je omša, dlhá omša a po nej sa stretneme pri hlavnom jedle, ktoré je okolo poludnia. Je to zabíjačka. Pripraví sa sliepka alebo krava, spolu oslavujeme a večer sa presunieme niekde do centra, kde sa zabávame. V ten deň niektorí dostanú nové šaty, oblečú si ich a idú ich ukázať na verejnosť.

Vianoce sú u nás sviatkom, keď sa ľudia snažia pristupovať k príprave jedla podľa tradície. Večeriame podobne, ako naši predkovia. U vás sa jedia bežné jedlá?

SkryťVypnúť reklamu

Sú to viacmenej bežné jedlá. Každý sa snaží zabiť nejaké zviera, mala by tiecť čerstvá krv, ktorá je symbolom obnovenia. Podáva sa sliepka, bohatšie rodiny zabijú kravy, ovce, kozy a veľa ľudí potom pri tom jedle oslavuje. Na oslavu sa tešia najmä tí, ktorí nejedia mäso každý deň. Mäso je vzácne a tešíme sa na dobrú polievku a dobré jedlo. Počas roka jeme veľa zeleniny a horké bylinky a v ten deň radšej uprednostníme mäso, ktoré sa pripravuje dusením. Podáva sa s ryžou, alebo používame ugali, je to niečo ako slovenské knedle alebo talianska polenta vyrobená z kukuričnej múky. Tiež podávame prílohu chapati podobnú lokšiam. Na Slovensku je však večera bohatšia.

Vianoce sú veľmi čarovným obdobím so špecifickou atmosférou, na ktorú sa u nás tešia všetci. Na čo sa tešíte v Keni?

Dôležité sú stretnutia. Mnohí majú málo príležitostí stretávať sa počas roka. Mnohí pracujú v hlavnom meste Nairobi, ktoré je vzdialená asi 600 kilometrov a viacerí sa doma neukážu po celý rok. No na Vianoce každý príde domov. Už na začiatku decembra sú vlaky a autobusy obsadené. Stretnutie s rodinou je dôležité, mnohí prídu predstaviť prírastky do rodiny. Z mojej rodiny nikto nečaká, že prinesiem nejaké darčeky. Dôležitejšie je stretnúť sa, byť spolu, porozprávať sa. Lepšie ako darček je prispieť niekomu na jedlo, alebo zaplatiť školné. Radšej takto urobím dobro. Vianoce sú západný sviatok, k nám ho priniesli kresťanskí misionári z Anglicka a Portugalska na konci 19. storočia. Takže neexistuje niečo ako vianočné tradície.

Ako ste sa ocitli v Strečne?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným MYregiony.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C8KNV na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Chcela v Prešove dobrú kávu. Dnes praží pre desiatky kaviarní
  2. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi
  3. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach
  4. Nie je zlato ako zlato, nájdete ho pri bežnom nákupe potravín
  5. Oliver Oswald prezradil, po čom túžil už celé roky
  6. Ako zvládnuť krádež či stratu dokladov na dovolenke bez stresu
  7. Dubaj: Viac než letovisko – priestor pre život a investície
  8. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie
  1. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach
  2. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi
  3. LESY SR obnovili 100 km lesných ciest
  4. Nie je zlato ako zlato, nájdete ho pri bežnom nákupe potravín
  5. Oliver Oswald prezradil, po čom túžil už celé roky
  6. Dajte zabrať vášmu mozgu, preverí ho Tréning pamäti
  7. Ako zvládnuť krádež či stratu dokladov na dovolenke bez stresu
  8. Dubaj: Viac než letovisko – priestor pre život a investície
  1. Expert varuje: Takto vás podvodníci oberú o všetky úspory 15 998
  2. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie 4 005
  3. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 3 781
  4. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi 3 754
  5. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 3 174
  6. Nie je zlato ako zlato, nájdete ho pri bežnom nákupe potravín 2 801
  7. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 2 746
  8. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku? 2 557
  1. Vladimír Bojničan: Kultúrne vojny – zákerný boj o návrat dogmatického tmárstva do demokratickej Európy a aj na naše ťažko skúšané Slovensko
  2. Vladimír Krátky: Len aby tá umelá intelegencia neklamala ... .
  3. Jana Venhartová: A opäť ten jedlý hmyz
  4. Robert Štepaník: diel 129 - rubrika: čerstvejšie než treska
  5. Jozef Stasík: Slovensko - výkladná skriňa otvorenej trhovej ekonomiky
  6. Patrik Benčík: Perpetuum mobile daňového konania
  7. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  8. Veronika Pirošík Mešková: O uvoľňovaní sa do života
  1. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 15 821
  2. Matúš Radusovsky: Biela pena na mede – Znak kvality alebo dôvod na obavy? 11 669
  3. Věra Tepličková: Vážený pán premiér 8 638
  4. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny! 5 368
  5. Ivan Mlynár: Ficove triky sa pred zavretými dverami Friedricha Merza zmenili na Ficove tiky. 5 305
  6. Martin Fronk: Maďarský Karibik 4 715
  7. Dávid Polák: Pohoda je v pohode, nebláznite. 4 706
  8. Radovan Čipka: Skutok sa stal 4 651
  1. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  2. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
  3. Radko Mačuha: Peter Pellegrini je prezidentom vojny.
  4. Marcel Rebro: Za každým padlým hrdinom zostala stolička pri stole. A často aj dieťa, ktoré stratilo otca
  5. Marcel Rebro: Deti z Nikopola túžia po tábore. Autobusy však nejdú, vodiči majú strach z dronov
  6. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  7. Roman Kebísek: Po vyše sto rokoch preložili z francúzštiny životopis Štúra od Turcerovej
  8. Marcel Rebro: "Nas mnogo": Od Stalingradu po Bachmut — 80 rokov tej istej ruskej taktiky
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Vladimír Bojničan: Kultúrne vojny – zákerný boj o návrat dogmatického tmárstva do demokratickej Európy a aj na naše ťažko skúšané Slovensko
  2. Vladimír Krátky: Len aby tá umelá intelegencia neklamala ... .
  3. Jana Venhartová: A opäť ten jedlý hmyz
  4. Robert Štepaník: diel 129 - rubrika: čerstvejšie než treska
  5. Jozef Stasík: Slovensko - výkladná skriňa otvorenej trhovej ekonomiky
  6. Patrik Benčík: Perpetuum mobile daňového konania
  7. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  8. Veronika Pirošík Mešková: O uvoľňovaní sa do života
  1. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 15 821
  2. Matúš Radusovsky: Biela pena na mede – Znak kvality alebo dôvod na obavy? 11 669
  3. Věra Tepličková: Vážený pán premiér 8 638
  4. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny! 5 368
  5. Ivan Mlynár: Ficove triky sa pred zavretými dverami Friedricha Merza zmenili na Ficove tiky. 5 305
  6. Martin Fronk: Maďarský Karibik 4 715
  7. Dávid Polák: Pohoda je v pohode, nebláznite. 4 706
  8. Radovan Čipka: Skutok sa stal 4 651
  1. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  2. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
  3. Radko Mačuha: Peter Pellegrini je prezidentom vojny.
  4. Marcel Rebro: Za každým padlým hrdinom zostala stolička pri stole. A často aj dieťa, ktoré stratilo otca
  5. Marcel Rebro: Deti z Nikopola túžia po tábore. Autobusy však nejdú, vodiči majú strach z dronov
  6. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  7. Roman Kebísek: Po vyše sto rokoch preložili z francúzštiny životopis Štúra od Turcerovej
  8. Marcel Rebro: "Nas mnogo": Od Stalingradu po Bachmut — 80 rokov tej istej ruskej taktiky

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu